14.4.2026 (SITA.sk) - Výber približne tridsiatich obrazov, ktoré umelci namaľovali v posledných dvoch rokoch si budú môcť návštevníci pozrieť od 10. apríla do 29. mája 2026.

"Výtvarníci Melita Gwerková a Marian Vida predstavia svoju najnovšiu tvorbu po 3 rokoch opäť v Galérii SPP. Aj keď je ich rukopis rozpoznateľný, ďalej sa odvažujú za hranice známeho. Ich diela rozprávajú stále nové pútavé príbehy, ktorými harmonizujú svoje okolie," hovorí kurátorka a zároveň dcéra vystavujúcih autorov Melita Fodor Gwerková.

Jeden ateliér, dva svety

Melita Gwerková a Marian Vida sa umeniu venujú prakticky celý život. Ich prvé diela vznikli už v útlom detstve. Dnes, ako manželia, tvoria v spoločnom ateliéri, no každý z nich si počas rokov vybudoval vlastný výtvarný rukopis.

Obrazy v Galérii SPP spája spoločné tvorivé prostredie, nie jednotná téma – každý obraz vzniká z inej inšpirácie a prináša vlastný príbeh. Aký – to už nechávajú na fantázii a interpretácii každého návštevníka. "Empatia je dnes dôležitá v každej sfére života, a teda aj v umení. Práve cez vnútornú empatiu sa človek dokáže hlbšie ponoriť aj do obrazov," vysvetľuje kurátorka výstavy Melita Fodor Gwerková. Dodáva, že Marian Vida pracuje s charakteristickou farebnou škálou a kompozíciou na pomedzí abstrakcie a figúry, zatiaľ čo Melita Gwerková vytvára poetickejšie obrazy, v ktorých sa prelínajú symbolické a imaginatívne motívy.

Spoločný ateliér, v ktorom tvoria, znamená, že sú si navzájom prvými divákmi aj kritikmi. "Sme opracované monolity, ktoré jeden druhého neustále formujú," hovorí Marian Vida o ich vzájomnom tvorivom vzťahu.

Z minulosti do budúcnosti

Silným zdrojom inšpirácie je pre oboch história. Fascinujú ich staroveké kultúry, mystika gotiky či elegancia secesie a v ich knižnici by podľa kurátorky návštevníci našli množstvo kníh o rôznych historických obdobiach. Minulosť sa podľa nich prirodzene prelína so súčasnosťou, a preto sa v ich obrazoch objavujú aj témy smerujúce do budúcnosti. Na výstave sú to napríklad obrazy Matrix ,alebo Metaforický tanec od Melity Gwerkovej.

Dôležitú úlohu pri tvorbe zohráva aj hudba. Najmä pre Melitu Gwerkovú je neoddeliteľnou súčasťou kreatívneho procesu – hudbu si púšťa od rána až do večera a vytvára si vlastné výbery skladieb, ktoré jej pomáhajú udržať energiu a koncentráciu pri maľovaní.

Umenie aj ako psychohygiena

Melita Gwerková spomína, že výtvarná tvorba bola bežnou súčasťou jej hier. Svoje prvé obrazy maľovala ako dieťa na ľadové kryhy v zamrznutých mlákach. Do rodiny Gwerkovcov, ktorá je spojená s významným maliarom slovenskej moderny Edmundom Gwerkom, sa vydala. Jeho tvorbu však poznala ešte predtým. "Obdivujem jeho hru s farbami a je pre mňa inšpiratívny ako osobnosť. Z jeho obrazov ide hĺbka, nielen formálna, ale aj farebná, ktorá ma fascinuje," dodáva Melita o Edmundovi Gwerkovi.

Marian Vida zas už ako malý chlapec modeloval a ako šestnásťročný tínedžer si do izby namaľoval kópiu Tizianovej nahej Venuše. Pre oboch autorov je pri tvorbe kľúčová duševná pohoda. Negatívnych podnetov je podľa nich v dnešnom svete viac než dosť, a preto sa snažia vytvárať obrazy, ktoré prinášajú pokoj a harmóniu. Ak návštevníci z výstavy odídu s dobrým pocitom a pokojnejšou mysľou, výstava podľa nich splnila svoj zmysel.

Výstava Empatia je pre verejnosť otvorená od 10. apríla do 29. mája 2026 v pracovné dni od 10.00 do 18.00 h. Vstup do galérie je voľný.

Melita Gwerková

(*1956, Banská Štiavnica) je slovenská výtvarníčka venujúca sa predovšetkým olejomaľbe a kombinovaným technikám. Vyštudovala dizajn na umelecko-priemyselnej škole a vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členkou talianskeho umeleckého združenia pri dome Danteho Alighieriho vo Florencii. Ako prvá slovenská výtvarníčka získala bronzovú medailu talianskeho parlamentu (2011) za autorskú techniku "extender media". Jej diela boli ocenené aj na viacerých medzinárodných súťažiach v Európe a USA.

Marian Vida

(*1949, Handlová) sa profesionálne venuje výtvarnému umeniu viac ako 35 rokov. Je autorom desiatok autorských výstav doma aj v zahraničí. Venuje sa najmä olejomaľbe a kombinovaným technikám. Jeho diela sú zastúpené aj v zbierke Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku a získali viaceré ocenenia na medzinárodných výtvarných súťažiach.

Galéria SPP bola založená v roku 2000. Nachádza sa na ulici Mlynské nivy 44/c v Bratislave, len niekoľko minút pešej chôdze od Nivy Tower či Pradiarne 1900, v bezprostrednej blízkosti BC Apollo II a je ľahko dostupná aj mestskou hromadnou dopravou (zastávka Novohradská alebo zastávka Košická). Galéria SPP je pre verejnosť otvorená v dňoch pondelok až piatok od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný. Kontakt: galeria@spp.sk.

Informačný servis

Viac k téme: Galéria SPP, PR, Umenie, Výstava
Zdroj: SITA.sk - Dvojica maliarov z jedného ateliéru: Melita Gwerková a Marian Vida vystavujú v Galérii SPP © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.