Dni 8. mája a 15. septembra pre tento rok ostávajú sviatkom, ale nie sú dňami pracovného pokoja. Pre tieto dva dni v roku 2026 teda platí, že sú bežné pracovné dni.

Zamestnávateľ tak nariaďuje zamestnancom prácu ako v bežné pracovné dni, zamestnanci majú ísť do práce a ak chcú voľno, musia si čerpať dovolenku, ktorá sa im odpočíta z nároku na dovolenku. Mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku však ostáva. Vyplýva to z usmernenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

„Zákon v tomto ohľade jednoznačne stanovuje, že 8.5. a 15.9. v roku 2026 nie sú dňami pracovného pokoja – možno z neho teda odvodiť tento účel, t.j. že pre rok 2026 majú tieto dni iný status, ako pre rok 2025 a pre rok 2027,“ vysvetlilo ministerstvo práce s tým, že z pohľadu výkonu práce je rozhodujúce, či deň má status dňa pracovného pokoja alebo pracovného dňa, nie či je formálne sviatkom.

Chaos a neistota

Zmena v posudzovaní týchto dvoch sviatočných dní však vyvolala neistotu a chaos nielen u zamestnancov, ktorým nie je jasné, či a ako budú v tieto dni pracovať, ale aj u zamestnávateľov.

Po marcovej tripartite upozornili, že toto opatrenie, ktoré bolo zavedené ako súčasť konsolidačného balíka pre tento rok, vôbec nie je konsolidačné, znamená náklady na strane štátu, samospráv i firiem. Hoci štát tieto dva dni pre tento rok zrušil ako dni pracovného pokoja, pre potreby Zákonníka práce sa naďalej považujú za sviatok a zamestnancom tak prináleží sviatočný príplatok.

Dve otázky

Ministerstvo práce v tejto súvislosti vo svojom usmernení vysvetlilo, že právna úprava bola v jednej časti zmenená, no v druhej nie. V prípade 8. mája a 15. septembra 2026 tak ide podľa rezortu o dve otázky, na jednej strane o otázku času a na druhej strane o odmenu za prácu vykonanú v tento čas.

„Ak z pohľadu predkladateľa bolo zámerom rozdielnej textácie ustanovení zákona o štátnych sviatkoch (§ 2 ods. 3 a § 4b) priznať zamestnancom podľa Zákonníka práce za výkon práce vo sviatok mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ministerstvo práce berie toto zdôvodnenie na vedomie, a teda z neho vyplýva, že zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu vo sviatok, majú právo na mzdové zvýhodnenie podľa § 122 Zákonníka práce,“ vysvetlilo ministerstvo práce.

Bežné pracovné dni

Zároveň však prízvukovalo, že tieto dva dni nie sú pre tento rok považované za dni pracovného pokoja. Pre účely Zákonníka práce sa pre tento rok teda pri nariaďovaní práce stali bežnými pracovnými dňami. Hoci teda Zákonník práce ustanovuje, že prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, v prípade týchto dvoch dní sa na nich toto ustanovenie nevzťahuje.

„§ 94 ods. 4 Zákonníka práce sa na dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nevzťahuje, a teda zamestnancovi je možné nariadiť prácu akoby išlo o bežný pracovný deň, nie je potrebné v tieto dni nariaďovať dovolenku,“ zhodnotilo ministerstvo práce. Rezort dodal, že ak chce mať zamestnanec v tento deň voľno, musí si čerpať dovolenku tak, ako v bežný pracovný deň.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.