Vedci pôvodne skúmali vzorky čuchových žiaroviek a mozgových kmeňov s použitím špeciálneho skeneru s vysokým výkonom (MRI).
COVID-19 sa v mozgu správa inak, ako vedci čakali
Výskumníci z amerického Národného zdravotníckeho inštitútu (NIH) v najnovšej štúdii hľadali znaky poškodenia mozgu spôsobeného stenčovaním a poškodzovaním krvných ciev vo vzorkách od pacientov, ktorí zomreli krátko po infikovaní koronavírusom.
Vo vzorkách tkaniva však prekvapivo nezaznamenali prítomnosť vírusu SARS-CoV-2.
Štúdia naznačuje, že poškodenie mozgu nebolo spôsobené priamo vírusom, ale zápalovou reakciou tela na vírus. Výsledky boli publikované v New England Journal of Medicine.
Nielen problém s dýchaním
Aj keď je COVID-19 primárne ochorenie dýchacích ciest, pacienti často uvádzajú aj neurologické problémy, a to najmä bolesti hlavy, zlyhávanie kognitívnych funkcií, závraty, únavu či stratu čuchu.
Toto ochorenie môže tiež spôsobiť mozgovú mŕtvicu, niekoľko štúdií preukázalo aj zápal a poškodenie krvných ciev. V jednej z týchto štúdií sa našli dôkazy o malom množstve vírusu SARS-CoV-2 v mozgoch niektorých pacientov.
Dôsledky prítomnosti nového koronavírusu v mozgu môžu byť veľmi vážne, preto sa autori štúdie snažili pochopiť, ako choroba ovplyvňuje jeho činnosť. Od marca do júla 2020 preskúmali 19 vzoriek mozgového tkaniva pacientov, ktorí zomreli na COVID-19.
Výkonnejšie MRI
Vzorky od 16 pacientov pochádzali z New York City, zatiaľ čo ďalšie tri poskytlo oddelenie patológie na fakulte medicíny University of Iowa. Pacienti boli pritom v širokom vekovom rozpätí od päť do 73 rokov.
Všetci zomreli v priebehu od niekoľkých hodín až do dvoch mesiacov od prvých príznakov. U viacerých tiež zaznamenali jeden alebo viac rizikových faktorov vrátane cukrovky, obezity či kardiovaskulárnych chorôb.
Vedci pôvodne skúmali vzorky čuchových žiaroviek a mozgových kmeňov s použitím špeciálneho skeneru s vysokým výkonom (MRI), ktorý je štyri až desaťkrát citlivejší ako väčšina MRI skenerov.
Svetlé a tmavé škvrny
Vďaka čuchovým žiarovkám máme čuch, zatiaľ čo oblasť nazývaná mozgový kmeň riadi naše dýchanie a srdcovú frekvenciu. Obe tieto oblasti sa považujú za vysoko citlivé na prítomnosť COVID-19.
Obrazy na MRI sú v odtieňoch sivej. Ak je na obraze nejaký útvar svetlejší ako jeho okolie, označuje sa ako hyperintenzný a často naznačuje zápal. Ak je tmavší ako okolie, označuje sa ako hypointenzný a predstavuje krvácanie.
Skenovanie 19 vzoriek odhalilo množstvo svetlých, ako aj tmavých škvŕn. Tieto miesta následne vedci dôkladnejšie preskúmali pod mikroskopom. Zistili, že z krvných ciev vo svetlých škvrnách, ktoré boli tenšie ako zvyčajne, unikali do mozgu bielkoviny.
Nezaznamenali žiadnu imunitnú odpoveď mozgu
Zdá sa, že tie spustili imunitnú reakciu. Svetlé škvrny boli totiž obklopené T-lymfocitmi, teda druhom bielych krviniek, ale aj vlastnými imunitnými bunkami mozgu nazývanými mikroglie.
Tmavé škvrny zase obsahovali zrazené aj poškodené krvné cievy, ale naokolo vedci nezaznamenali žiadnu imunitnú odpoveď mozgu.
„Boli sme dosť prekvapení. Pôvodne sme očakávali poškodenie spôsobené nedostatkom kyslíka. Namiesto toho sme videli multifokálne oblasti poškodenia, ktoré sú zvyčajne spojené s mozgovými príhodami a neurozápalovými chorobami,“ uviedol autor štúdie Avindra Nath.
Vírus nenašli
Nakoniec Nathov tím nenašiel žiadne príznaky infekcie vo vzorkách mozgového tkaniva, aj keď na detekciu genetického materiálu alebo proteínov zo SARS-CoV-2 použili niekoľko metód.
„Naše výsledky zatiaľ naznačujú, že škody, ktoré sme našli, nemuseli byť spôsobené vírusom SARS-CoV-2, ktorý by priamo infikoval mozog,“ povedal neuroimunológ Nath.
Doktor Nath pre magazín News Medical dodal, že v budúcnosti plánujú preskúmať nielen to, ako COVID-19 poškodzuje mozgové cievy, ale aj či spôsobuje niektoré z krátkodobých a dlhodobých príznakov, ktoré vidieť u pacientov s týmto ochorením.
Koronavírus bude hýbať svetom aj v novom roku, sociológ však očakáva postupnú stabilizáciu
