28.11.2025 (SITA.sk) -

Liberáli majú obavy, ako minister obrany Robert Kaliňák naloží s prostriedkami z nástroja SAFE. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila, že podľa predložených dokumentov, chce minister čerpať z európskeho obranného nástroja SAFE bez stratégie a súťaží. Slovensko by to podľa ich slov zadlžilo na desaťročia a veľké zákazky by skončili u spriaznených podnikateľov.

Krúpa kritizuje vládu a upozorňuje na riziká

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) pripomenul, že v nástroji SAFE je 150-miliárd eur. „Fico s Kaliňákom roky nadávajú na Európsku úniu – no keď môžu siahnuť na miliardy, zrazu im to neprekáža,“ vyhlásil Krúpa. Slovensko má vyčlenené z obranného nástroja 2,3 miliardy eur. Krúpa však upozornil, že rezort obrany chce tento nástroj použiť 20- a 30-násobne.

„To znamená obrovské dlhy na celé dekády. Tento nástroj mal pomôcť krajinám posilniť obranný priemysel,“ zdôraznil Krúpa s tým, že nástroj nemá byť bankomatom pre spriaznených podnikateľov. „Chýba stratégia, chýba koncepcia, chýba plán. Kde je obranná činnosť? Kde je ťažká mechanizovaná brigáda?“ pýta sa Krúpa.

Krúpa súčasne poukázal na plánované sumy, ktoré sú podľa neho nereálne. Spomenul napríklad delostreleckú muníciu za 58 miliárd eur, čo je podľa neho produkcia na 30 až 40 rokov. Ďalej poukázal na odmínovacie zariadenia Božena za 145 miliónov, pričom jeden kus odmínovača stojí 600-tisíc eur. „A útočné pušky za 85 miliónov bez DPH? Kaliňák tvrdil, že pušky toľko stáť nebudú a osočoval nás, keď sme na to upozornili,“ povedal Krúpa.

Macko žiada transparentnosť a jasnú koncepciu

Generál Pavel Macko (DS - ODS) doplnil, že nikto nespochybňuje potrebu posilňovať obranu v čase, keď je za hranicami vojna. Projekty by sa však podľa neho mali realizovať transparentne, bez uprednostňovania konkrétnych firiem.

„SAFE je zmysluplný nástroj, ak sa využíva rozumne. To, že pôjde o pôžičky, by neprekážalo – ak sú investované efektívne, s jasným plánom. Lenže tu chýba akákoľvek ucelená koncepcia ozbrojených síl, ktorá by ukázala, ako tieto nákupy pomôžu plniť naše záväzky,“ zdôraznil Macko a pripomenul, že od roku 2004 Slovensko nie je schopné zabezpečiť jednu plnohodnotnú bojaschopnú brigádu.

„Slovensko má posilňovať svoju obranyschopnosť, nie vytvárať stovky miliónov eur pre konkrétne firmy bez súťaží,“ uzavrel Macko.

Kaliňák odmieta kritiku a obviňuje opozíciu

Minister Robert Kaliňák po piatkovom rokovaní vlády reagoval na vyjadrenie Krúpu a Macka s tým, že čítanie s porozumením nie je silná stránka opozície. Minister tvrdí, že došlo k zásadnému nepochopeniu podpory slovenského obranného priemyslu.

„Keď sme prišli k vláde, poslali sme do našich zbrojoviek 100 miliónov eur, aby začali nakupovať nové linky a nové prostriedky, ktoré rozšíria ich kapacity. To bolo kritiky, to bolo kriku,“ uviedol Kaliňák a zdôraznil, že dnes sa obranný priemysel zásadne podieľa na raste slovenskej ekonomiky.

„To je to, čo chceme dosiahnuť a my sme našli aj formu, ako to dosiahnuť. Keďže je záujem viacerých krajín o to, aby mohli využívať výrobky slovenského obraného priemyslu, tak sme sa rozhodli, že im to budeme umožňovať cestou takzvaných rámcových zmlúv,“ vysvetlil minister s tým, že ide o de facto prázdne zmluvy, ktoré majú nejaký finančný rámec, ktorý je možný vyčerpať.

Vysvetlenie princípu financovania a rámcových zmlúv

Vypočítaný bol spôsobom kapacita každej slovenskej spoločnosti krát sedem alebo desať rokov, podľa prípadu. A tak je stanovená suma. „To nie je suma, ktorú plánuje ministerstvo obrany investovať,“ zdôraznil minister.

Ako ďalej vysvetlil, munícia bola definovaná ako 58 miliárd eur. „To, v prípade ministerstva, by bolo na 20-ročný rozpočet. Ale tá zmluva je sedemročná, čiže nerozumiem o akých 30 - 40 rokoch tu rozprávajú. Proste iba nerozumejú princípu. Požiadavka EÚ je o tom, aby vždy, pokiaľ možno, sa jednalo o spoločné nákupy. Čiže každá krajina, ktorá sa prihlási k našej zmluve, plní nielen úlohu, aby doplnila svoje sklady, ale zároveň tým, že sa pridá k našej zmluve, už má spoločné obstarávanie s nami,“ priblížil minister s tým, že to má následne možnosť vplývať na rast priemyslu.

Slovensko chce predávať slovenské zbrane

Minister zdôraznil, že nemá v pláne, aby sa predávali výrobky iného štátu. „Nebudem predávať nemecké, maďarské, české či poľské výrobky. Budeme predávať slovenské. A tak sme začali uzatvárať zmluvy so slovenskými výrobcami bez ohľadu na to, či sú štátni, alebo súkromní,“ dodal Kaliňák.

Zdôraznil, že firmy sú tu, zamestnávajú tisícky ľudí a platia desiatky miliónov eur daní. „Tak by som sa rád opýtal, kedy kamaráti pána Krúpu, alebo niekoho iného, zaplatili štátu takéto veľké dane,“ dodal Kaliňák s tým, že keď Česko kupuje české zbrane, Nemecko zase nemecké, tak nevidí dôvod na to, aby sa na Slovensku nekupovali slovenské zbrane.

Minister reaguje na otázky o útočných puškách a protivzdušnej obrane

Ak ide o útočné pušky a prezbrojenie armády, minister pripomenul, že Útvar hodnoty za peniaze počas bývalej vlády stanovil, že cena za celkový nákup útočných pušiek je 165 miliónov eur. „Tu ju odhadli na 85 miliónov, čo nie je finálne číslo,“ dodal Kaliňák s tým, že jeho slovo, aby sa do 30 miliónov zmestil nákup približne 22-tisíc útočných pušiek, naďalej platí.

Upozornil však, že útočná puška má aj svoje príslušenstvo, ktoré tiež niečo stojí. Spomenul napríklad termovíziu a optické zariadenia, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú a budú sa nakupovať v samostatnej súťaži.

Súčasne Kaliňák reagoval na vyjadrenie Macka o tom, prečo medzi projektmi v rámci nástroja SAFE nie je zahrnutá aj protivzdušná obrana. Šéf rezortu vysvetlil, že ide o európsky projekt, ktorý sa týka len európskych krajín. Slovenská protivzdušná ochrana je izraelská, a teda nepatrí do nástroja SAFE. „Aby iné európske krajiny nakupovali na Slovensku, urobili sme sériu zmlúv, aby si mohli vybrať Boženy, UDS bager či náš chemický detektor,“ uzavrel Kaliňák.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.