Slovenskí fajčiari si už zvykli na to, že sú pre štát bankomatom. Daň z tabaku jednoducho rastie vždy, keď treba vykryť diery v štátnom rozpočte. No to, čo chystá Brusel, môže byť ešte dramatickejšie.

Na pôde Európskej komisie opäť ožívajú plány na revíziu predpisov o zdaňovaní tabakových výrobkov. Brusel sa chystal meniť dane z tabaku už viackrát, naposledy v roku 2022.

Podľa aktuálnych článkov v Poľsku, ktoré je od januára predsedajúcou krajinou EÚ, sú však plány na „ambiciózne“ zvyšovania minimálnych sadzieb opäť na stole.

Je pritom prekvapivé, že podobná iniciatíva prichádza práve teraz – v čase, keď sa schyľuje k obchodnej vojne so Spojenými štátmi, protestujúci farmári svojou blokádou hraníc anulujú Schengen, automobilový priemysel, ktorý bol pýchou Európy ide na pol plynu a Brusel len ťažko definuje svoje postavenie voči svetovým mocnostiam a začína pochybovať o bezpečnostných zárukách tej najväčšej.

Dopady na Slovensko

Pre krajiny ako Nemecko, Holandsko či Francúzsko, kde už ceny cigariet dosahujú vysoké úrovne, by zjednotenie daní neprinieslo zmenu. Slovensko je však v inej situácii. Podľa Eurostatu patria Slováci medzi najviac finančne zaťažené domácnosti v EÚ.

Na bývanie, energie, jedlo a tabakové výrobky minú až 55 % svojich príjmov, čo je suverénne najviac zo všetkých krajín. To znamená, že zdvojnásobenie spotrebných daní by nielenže Slovákov zasiahlo viac ako iné národy, ale v rámci krajiny by postihlo tých najchudobnejších.

Inflácia je u nás nadpriemerná

Navyše, Slovensko má stále jednu z najvyšších inflácií v eurozóne. Ako informovala Národná banka Slovenska, medziročný rast spotrebiteľských cien na Slovensku sa v januári zrýchlil na 4,1 %, čo je najvyššia úroveň od začiatku roka 2024. Na porovnanie, v eurozóne bola inflácia 2,5 %.

„Rast cien na Slovensku bol tretí najrýchlejší v 20-člennej európskej menovej únii,“ konštatuje NBS. Zároveň dodáva, že inflácia sa v tomto roku opäť zrýchli. „Stane sa tak v dôsledku zvýšenej DPH a ďalších konsolidačných opatrení vlády.“

Čierny obchod

Pripomeňme, že ceny tabakových výrobkov u nás rástli 4 roky po sebe a majú rásť aj v ďalších rokoch. Štát v tomto roku plánuje na daniach od fajčiarov vybrať miliardu eur.

Zvyšovanie daní však mieru fajčenia neznižuje. Dôvod je jedduchý. Len máloktorý fajčiar totiž dokáže prestať. Až dve tretiny fajčiarov v prieskumoch uvádza, že by chceli s týmto zlozvykom skoncovať, no v praxi pokračujú, aj keď sú si vedomí zdravotných rizík.

Zhruba milión fajčiarov na Slovensku by tak muselo počítať s tým, že dvojnásobne dane by výrazne znížili ich príjmy. A budú hľadať riešenie. To však nenájdu ani v alternatívnych výrobkoch bez tabaku, pretože aj tie chce Brusel zahrnúť do svojich plánov na zvyšovanie daní.

Nájdu ho však na čiernom trhu. Už teraz má Slovensko v tomto smere nemalé problémy. V posledný februárový deň tohto roka Finančná správa SR informovala o svojom historickom úspechu, keď sa jej podarilo odhaliť najväčšiu nelegálnu továreň na výrobu cigariet. „Súčasťou odhalenia nelegálnej výrobne v okresoch Skalica a Spišská Nová Ves je vyše 19 miliónov kusov cigariet, vyše 48 ton tabakovej suroviny a takmer 17 tisíc kg rezaného tabaku, pričom škoda na spotrebnej dani a DPH predstavuje sumu viac ako 15 miliónov eur,“ informovala finančná správa.

Ide pritom len o špičku ľadovca. Informácie o záchytoch kontrabandu, odhaleniach organizovaných skupín, koordinovaných medzinárodných zásahoch, či zábery zo spaľovania nelegálnych cigariet, sú v poslednom období bežnou výbavou večerných správ.

Každá piata krabička

Podľa poslednej štúdie spoločnosti KPMG, sa spotreba pašovaných a falšovaných cigariet na Slovensku v roku 2023 zvýšila o 52 %. V prepočte sa u nás spotrebovalo 13 miliónov krabičiek, čo vzhľadom na počet obyvateľov predstavuje takmer 2,5 krabičky „na hlavu.“

Výpadok Slovenska na daniach z titulu nelegálnej spotreby KPMG vypočítala na 44 mil. eur, pričom oproti roku 2022 to predstavuje nárast o 17 mil. eur.

Podiel nezdanených cigariet je na rekordných úrovniach aj podľa poslednej analýzy Nielesen IQ, ktorá zistila, že každá piata krabička vyfajčená na Slovensku bola kúpená bez spotrebnej dane. V tomto probléme nám teda daňové plány Bruselu nepomôžu. Skôr naopak. Okrem slabej kúpyschopnosti a cenovej citlivosti Slovákov, treba brať do úvahy aj špecifikum východnej hranice.

Zostáva dúfať, že rozhodovanie o daňových otázkach aj naďalej zostane v kompetencii členských krajín. Stále viac sa totiž hovorí o snahe tzv. starých členov prejsť z rozhodovania konsenzom na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Tým by sme prišli o právo veta a vôľu silnejších krajín by sme museli pasívne prijať.

Ak by sa plán na harmonizáciu spotrebných daní podarilo presadiť, išlo by o precedens, ktorý by oslabil suverenitu členských štátov v daňovej politike. Nemuselo by však zostať len pri len cigaretách.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.