Ozdobiť si domácnosť živým vianočným stromčekom má svoje výhody aj nevýhody. Je pravdou, že vôňa ihličia živého stromčeka sa nedá nahradiť ničím. Živý stromček je súčasne ekologickejšou voľbou než ten umelý.

Hovorkyňa spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) Zuzana Balková pre agentúru SITA uviedla, že k živému stromčeku sa prikláňajú ľudia, ktorí kladú dôraz na to, že pochádza z obnoviteľného zdroja.

Mestá a obce zbierajú živé stromčeky

Nevýhodou živého stromčeka oproti umelému je, že jeho ihličie rýchlo opadáva a bledne. Po Vianociach tak nasleduje tá náročnejšia časť. Živého stromčeka, ktorý vydrží len jedny Vianoce, sa musíme zbaviť. Podľa spoločnosti OLO je len na nás, ako zodpovedne so stromčekom naložíme.

OLO v tejto súvislosti upozorňuje, že živý stromček nemusí skončiť na smetisku, pretože sa dá zužitkovať aj po tom, čo v našich obývačkách už stratí svoj účel a stane sa z neho odpad. Mestá a obce po vianočných sviatkoch organizujú zber živých vianočných stromčekov.

„Živé vianočné stromčeky obyvatelia odkladajú napríklad ku kontajnerom, vykladajú ich pred rodinné domy či na špeciálne vyznačené zberné miesta,“ priblížila spoločnosť OLO a vysvetlila, že stromčeky sa po odovzdaní ďalej spracovávajú.

Čo sa vyrába z použitých stromčekov?

Možností spracovania použitých stromčekov je viacero. Stromčeky sa buď spracovávajú v kompostárňach na hnojivo, vyrába sa z nich drevená štiepka slúžiaca ako mulč alebo biomasa na výrobu energie.

„Každý z týchto procesov podporuje ekologické riešenia a princípy obehového hospodárstva,“ dodala spoločnosť OLO a upozornila, že aby mohli byť stromčeky ďalej spracované, musia byť odovzdané v takej podobe, ako boli kúpené, a teda bez ozdôb, háčikov či plastových obalov a sieťok.

V Bratislave odovzdávajú stromčeky do ohrádok

Spoločnosť OLO pripomenula, že do roku 2020 sa stromčeky vykladali na stanovištia k zberným nádobám alebo na obvyklé odvozné miesta zmesového odpadu. Vznikal však neporiadok a vietor často rozfúkal stromčeky po celej ulici. V súčasnosti sa stromčeky už zbierajú do ohrádok.

„Pravidelne sa stávalo, že stromčeky boli rozhádzané v uliciach Bratislavy, a vlastne ani smetiari nevedeli kde sa stromčeky nachádzajú,“ spresnila spoločnosť, s tým, že primátor mesta Matúš Vallo prišiel s nápadom, ako problém vyriešiť, a to prostredníctvom ohrádok. Inšpiráciu pritom našiel v zahraničí.

Spoločnosť OLO tento nápad zrealizovala. Drevené ohrádky sú vyrobené z kalamitného dreva bratislavských Mestských lesov a používajú sa každý rok opakovane. S ich inštaláciou tento rok začnú 11. decembra a postupne budú osadené v každej mestskej časti.

„Obyvatelia môžu odzdobené stromčeky po sviatkoch kedykoľvek umiestňovať do viac ako 700 drevených ohrádok pričom zvoz stromčekov bude prebiehať od 7. januára do 14. februára,“ spresnila spoločnosť OLO.

Odzdobený živý vianočný stromček v drevenej ohrádke určenej na zber vianočných stromčekov spoločnosti OLO v Bratislave. Bratislava, 7. január 2024. Foto: SITA/Michal Veternik

Aj z vášho stromčeka sa môže stať knižnica

Spoločnosť OLO priblížila, že doposiaľ sa podarilo zhodnotiť približne 153-tisíc vianočných stromčekov. To je viac ako 840 ton stromčekov. „Kým v minulosti sa stromčeky v kompostárni premieňali na živiny pre pôdu, tento rok už po tretíkrát poputujú do spoločnosti Bučina EKO,“ informovala spoločnosť OLO.

Spoločnosť spracuje stromčeky na drevotriesku a vďaka spoločnosti IKEA sa materiálovo zhodnotia. Vďaka tejto spolupráci sa veľká časť vyzbieraných stromčekov premení na knižnice.

„V uplynulých rokoch bolo týmto spôsobom vyrobených a darovaných už viac ako 300 knižníc, ktoré našli svoje miesto v mestských domovoch sociálnych služieb,“ dopĺňa OLO s tým, že aj tento rok knižnice z vianočných stromčekov poputujú tam, kde budú užitočné a potešia.

Použité vianočné stromčeky nenoste do ZOO

Ľudia v dobrej viere nosia svoje použité vianočné stromčeky aj do ZOO. Ako priblížila Balková z OLO, je pravdou, že živé stromčeky môžu byť krmivom pre kozy, jelene, zubry či ťavy. To však platí len v prípade stromčekov, ktoré sa nepredali.

Stromček, ktorý už bol raz ozdobený, môže byť pre zvieratá rizikový, a preto ho zoologické záhrady prijať nemôžu. „Pri odzdobení totiž môže zostať nedopatrením na stromčeku háčik, časť girlandy, alebo nitka či ozdoba, ktorá by mohla zvieratám v ZOO ublížiť,“ vysvetlila Balková.

Rovnako to platí aj pri vrátení stromčeku naspäť do prírody. Znie to síce ušľachtilo, no pravda je taká, že použitý stromček nepatrí naspäť do lesa. „Môže sa totiž stať, že pri jeho odstrojení prehliadnete zabudnutý háčik alebo ozdôbku, ktorú potom lesné zvieratá zjedia a môže im ublížiť,“ upozornila Balková.

A čo ak sa vám nechce riešiť každoročné recyklácia stromčeka?

Pre tých, ktorým sa nechce každoročne riešiť, kam so živým stromčekom, výbornou voľbou je živý stromček v kvetináči. Stromčeky sú síce menšie a trvá to aj niekoľko rokov kým vyrastú do výšky, na akú sme pri vianočnom stromčeku zvyknutí.

Výhodou však je, že po Vianociach tento stromček iba odzdobíme a dáme napríklad do záhrady alebo ho rovno zasadíme. V kvetináči si vieme kúpiť obľúbené voňavé jedličky, borovice či smreky. Vianočný stromček tak zostane aj po Vianociach živý.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.