5.11.2025 (SITA.sk) - Každý deň bojuje s diagnózou, ktorú mu lekári stanovili len pred pár mesiacmi – lisencefália, v preklade "hladký mozog". Ide o extrémne zriedkavé vrodené ochorenie, ktoré zásadne ovplyvňuje vývoj mozgu a tým aj celý život dieťaťa.

Napriek ťažkému osudu Adamko neztráca chuť žiť. Vďaka pravidelným rehabilitáciám sa pomaly, ale isto posúva vpred. Jeho rodičia však už vyčerpali svoje sily aj finančné možnosti. V snahe zabezpečiť pre syna nevyhnutnú starostlivosť sa preto rozhodli zverejniť výzvu na ludialudom.sk a požiadať o pomoc ľudí s dobrým srdcom.

Od radosti k obavám

"Tehotenstvo bolo úplne bez komplikácií. Všetky testy a ultrazvuky boli v poriadku, nič nenasvedčovalo tomu, že by nášmu dieťaťu mohlo niečo byť," spomína Adamkova mama. Po pôrode sa však lekárke nepozdával jeho očný kontakt ani reakcie. Neusmieval sa, nepretáčal, nezaujímal sa o okolie. Rodičia dúfali, že ide len o pomalší vývoj, no ich nádej sa s každým vyšetrením rozplývala.

V júli 2025 v bratislavskej nemocnici prišlo potvrdenie: lisencefália. Diagnóza, ktorú si žiadny rodič nechce vypočuť. "Bolo to, akoby sa nám na chvíľu zastavil svet," hovorí Adamkov otec. "Z jednej vety sa vám prevráti celý život. Odvtedy sa snažíme urobiť všetko, čo sa dá, aby mal Adamko šancu na lepší život."

Život s lisencefáliou: boj o každý malý pokrok

Lisencefália je vrodená vývinová vada mozgu, pri ktorej chýbajú typické mozgové závity. Vzniká ešte počas tehotenstva, keď sa nervové bunky v mozgu nepresúvajú tam, kam majú. Výsledkom je hladký povrch mozgu, ktorý nedokáže zabezpečiť bežné neurologické funkcie.

Deti s touto diagnózou majú vážne problémy s motorikou, koordináciou, vývinom a často trpia epileptickými záchvatmi. U niektorých sa pridružujú aj ťažkosti s prehĺtaním či dýchaním. Ochorenie je nevyliečiteľné, no odborníci upozorňujú, že rehabilitácie, terapie a špeciálna starostlivosť dokážu stav dieťaťa výrazne zlepšiť.

Adamko má dnes pätnásť mesiacov, no vývinovo je na úrovni šesťmesačného bábätka. Snaží sa dvíhať hlavičku, reaguje na rodičov, sleduje hračky, usmieva sa. Pre jeho rodinu je každý takýto okamih dôvodom na radosť. "Vidíme, že sa posúva. Možno pomaly, ale posúva. A to je pre nás všetko," hovorí mama so slzami v očiach.

Rehabilitácie dávajú zmysel, ale aj zabraňujú regresu

Adamko absolvuje pravidelné rehabilitácie, ktoré mu pomáhajú posilňovať svaly a zlepšovať koordináciu. Zatiaľ čo iné deti v jeho veku sa už učia chodiť, on trénuje, ako sa udržať na brušku, ako sa otočiť či uchopiť hračku. Každý cvik je preňho náročný, ale nikdy sa nevzdáva.

"Niekedy má dni, keď sa mu nechce. Je unavený, podráždený, no potom sa na mňa pozrie a usmeje. Vtedy viem, že musíme pokračovať," opisuje mama. K lisencefálii sa pridružila aj epilepsia, ktorá Adamka často vyčerpáva, ale rodičia sú presvedčení, že správna liečba a terapie môžu jeho stav stabilizovať.

"Robíme všetko, čo je v našich silách. Ale rehabilitácie, terapie a pomôcky stoja stovky eur mesačne. Preto sme sa rozhodli požiadať o pomoc prostredníctvom portálu ludialudom.sk," dodávajú.

Každé euro znamená krok k lepšiemu životu

Peniaze z výzvy pôjdu na pokrytie nákladov na pravidelné rehabilitácie, špeciálne terapie (ako Vojtova či Bobathova metóda), rehabilitačné pobyty, ale aj zdravotné pomôcky, ktoré mu pomáhajú udržiavať stabilitu tela.

"Nie je to ľahké. Ako rodičia by sme chceli dať svojmu dieťaťu všetko, no pri takejto diagnóze sú náklady obrovské. Napriek tomu veríme, že ak sa spojíme, dokážeme pre nášho synčeka urobiť veľké veci," hovorí otec.

Rodičia si uvedomujú, že Adamko sa možno nikdy nepostaví na vlastné nohy tak, ako ostatné deti, no ich cieľ je jasný – umožniť mu čo najviac samostatnosti a dôstojný život plný lásky a starostlivosti.

Pomôcť môže každý z nás

Adamkov príbeh nie je len o chorobe, ale aj o odvahe, odhodlaní a láske. Je o rodičoch, ktorí sa nevzdali, hoci ich diagnóza syna zlomila. Je o chlapčekovi, ktorý sa každý deň snaží viac, než by mal jeho vek dovoľovať. A je aj o tom, ako veľa dokáže zmeniť solidarita ľudí.

Pomôcť možno jednoduchým spôsobom – príspevkom na výzvu vypublikovanú na portáli ludialudom.sk, kde sa dá Adamkov príbeh aj zdieľať ďalej. Každý dar, aj ten najmenší, môže prispieť k tomu, že bude môcť pokračovať v terapiách, ktoré mu dávajú nádej.

"Neprosíme o zázraky, prosíme o šancu," hovoria rodičia. "Za každú pomoc sme nesmierne vďační. Každý, kto sa rozhodne prispieť, pomáha nielen nášmu synovi, ale aj nám – rodičom, ktorí sa snažia veriť, že dobro má stále zmysel."

Informačný servis

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.