Minister práce Erik Tomáš však zdôrazňuje, že tento krok je súčasťou napĺňania európskej smernice požadujúcej primeranú minimálnu mzdu.
Zvýšenie minimálnej mzdy na 816 eur môže viesť k prepúšťaniu, zamestnávatelia majú obavy o konkurencieschopnosť
Slovenská minimálna mzda sa od januára 2025 zvýši na 816 eur mesačne, čo predstavuje najvyššie jednorazové navýšenie za posledných päť rokov. Vláda si od tohto opatrenia sľubuje zmiernenie chudoby a zlepšenie finančnej situácie pracujúcich.
Zamestnávatelia však vyjadrujú obavy o konkurencieschopnosť slovenských firiem v dôsledku zvýšených nákladov.
Dopady na podnikanie
„Najviac sa to bude týkať menších podnikov v pohostinstve, maloobchode alebo službách, kde pracuje veľký počet ľudí s minimálnou mzdou,“ uviedol Ondřej Makeš z Bibby Financial Services.
Zvýšenie minimálnej mzdy na 57 % priemernej mzdy v roku 2025 bude podľa aktuálneho návrhu zákona pokračovať, pričom v roku 2026 má dosiahnuť 60 %, čo predstavuje minimálnu mzdu na úrovni viac ako 900 eur.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že rast miezd spolu s príplatkami za nočné zmeny je pre zamestnávateľov neúnosný a znižuje konkurencieschopnosť. Podľa asociácie táto zmena bude mať dopad na podnikanie vo výške 110 miliónov eur.
Krok je súčasťou napĺňania európskej smernice
Minister práce Erik Tomáš však zdôrazňuje, že tento krok je súčasťou napĺňania európskej smernice požadujúcej primeranú minimálnu mzdu.
Zatiaľ čo zvýšenie minimálnej mzdy má prispieť k boju proti chudobe, o čom svedčia aj dáta ministerstva práce, kde približne 140 tisíc ľudí poberá minimálnu mzdu, zamestnávatelia upozorňujú na negatívny dopad na slovenské hospodárstvo.
Podiel minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku je podľa asociácie zamestnávateľov už teraz nadpriemerný v porovnaní s inými európskymi krajinami, ako je Česko či Maďarsko.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
