Trend malometrážnych bytov za posledné roky naberá na popularite. Zatiaľ čo v zahraničí záujem o malé byty klesá, na Slovensku naopak naberá na popularite, hlavne v Bratislave. Dôvodom sú najmä rastúce ceny nehnuteľností a nedostupnosť bývania pre mladé rodiny, ale aj jednotlivcov.

V malých bytoch vidia potenciál aj investori, ktorí ich dokážu relatívne rýchlo prenajať. Podľa dát spoločnosti RE/MAX Slovensko v hlavnom meste patria medzi najžiadanejšie byty s výmerou 20 až 35 m2. Napriek vysokej cene na meter štvorcový sa predaj týchto nehnuteľností uskutočňuje v relatívne krátkom čase.

Ceny nehnuteľnosti rastú rýchlejšie ako mzdy

„Ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie ako mzdy, čo núti kupujúcich hľadať menšie a cenovo dostupnejšie bývanie,“ vysvetľuje realitná maklérka RE/MAX Vista Katarína Suchá. Záujem o malometrážne byty podľa nej určite nepoľaví a pre mnohých zostanú jedinou dostupnou možnosťou.

Menšie byty sú vnímané ako výhodná investícia, najmä v mestách s vysokým podielom nájomného bývania. „Vyznačujú sa relatívne nízkymi počiatočnými nákladmi, pričom výnosy z prenájmu sa môžu pohybovať v rozmedzí 4 – 6 % ročne, v závislosti od lokality a typu prenájmu,“ konštatuje spoločnosť.

Realitný expert RE/MAX Vista Ján Hámorský však upozorňuje, že netreba zabúdať na riziká, ako možnosť poklesu cien v dlhodobom horizonte, náklady na údržbu, problémy s nájomníkmi či legislatívne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť návratnosť investície.

Dlhodobé bývanie v malých bytoch nie je pre každého

Cena malometrážneho bytu v Bratislave sa pohybuje medzi 3 500 – 4 500 €/m?, v Košiciach je to 2 500 – 3 000 €/m?. Mesačný nájom menšieho bytu v Bratislave stojí 500 – 700 € vrátane energií, v menších mestách o 20 – 30 % menej. Investičný výnos sa pri dlhodobom prenájme pohybuje na úrovni 4 – 6 % ročne.

Hoci sa malé byty stávajú bežnou súčasťou realitného trhu, dlhodobé bývanie v nich nie je pre každého. „Mikrobyty sú častejšie vnímané ako dočasné riešenie, ideálne pre jednotlivcov alebo páry bez detí. Avšak s dobrým dizajnom a efektívnym usporiadaním priestoru môžu byť vhodné aj na dlhodobé bývanie pre ľudí, ktorí preferujú nenáročný životný štýl,“ myslí si Hámorský.

Ak sa rast cien nehnuteľností spomalí a zavedú sa opatrenia na podporu dostupného bývania, viac Slovákov by mohlo získať prístup k väčším a komfortnejším bytom. Dovtedy však zostávajú malé byty riešením, ktoré volí čoraz viac ľudí, či už z nutnosti bývania, alebo z investičných dôvodov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.