Ako sa môže epidémia podpísať na finančnom zdraví jedného z najvyťaženejších rezortov? Pre portál vZdravotnictve.sk odpovedali analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský a analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.

Čakacie doby u lekára sa môžu predĺžiť

Podľa Vlachynského nie je množstvo zdrojov určených na zdravotnú starostlivosť nekonečné a „ak sa časť tohto koláča použije na nejaký účel (predchádzanie a riešenie pandémie), už nemôže byť znova použitá na iný účel. Takže, samozrejme, obmedzenie to prinesie.“

Rastúci rozdiel medzi príjmami a výdavkami v systéme budú podľa neho poskytovatelia riešiť znížením kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „To znamená, že sa zatvoria niektoré oddelenia, predĺžia čakacie doby, zvýši nedostupnosť niektorých liekov, prepustí sa nejaký zdravotnícky personál,“ opisuje možnú podobu kolapsu v zdravotníctve analytik z INESS.

Vyššie nároky na kapacitu zdravotníctva

Druhá vlna epidémie môže vyústiť do zhoršenia dostupnosti či kvality zdravotnej starostlivosti aj podľa Zachara. Najmä, ak by bola výrazne horšia ako prvá a kládla by výrazne vyššie nároky na kapacitu slovenského zdravotníctva.

„Vtedy by sa zvýšené kapacity museli koncentrovať na liečenie chorých na COVID-19 a chýbali by pri odkladnej zdravotnej starostlivosti, čo môže zhoršiť dostupnosť, ako aj kvalitu zdravotnej starostlivosti ostatným pacientom, ktorým sa odkladaním liečby môže aj zhoršiť zdravotný stav,“ mieni Zachar.

Dodáva, že každý z nás však môže svojou zodpovednosťou a nesebeckým prístupom pomôcť slovenskému zdravotníctvu a aj nepriamo iným pacientom s rôznymi ochoreniami. Stačí, ak budeme dodržiavať všetky protiepidemické opatrenia.

Finančný kolaps zatiaľ nehrozí

Podľa analytika INEKO z krátkodobého pohľadu finančný kolaps zdravotníctva nehrozí. Hovorí, že výpadky príjmov vo verejnom zdravotnom poistení v dôsledku pandémie koronavírusu nie sú také vysoké, ako boli pôvodné obavy.

„Tieto výpadky budú podľa prísľubu vlády dorovnané zvýšenými platbami. Nemocnice, ktoré sú v prvej línii boja s nových koronavírusom, sa, navyše, budú môcť vo výzve uchádzať o desiatky miliónov eur z európskych fondov. Taktiež zdravotníci z prvej línie získajú mimoriadnu odmenu,“ pripomína Zachar.

Otázne podľa Vlachynského je, aký efekt bude mať uvoľnenie exekučného moratória od nového roka, pretože zablokovanie účtov a majetku by niektorým poskytovateľom znemožnilo fungovanie.

„Myslím si ale, že politické náklady takého stavu by boli extrémne a politici sa tomu budú snažiť predísť aj za cenu ďalšieho rýchleho oddlžovania,“ prognózuje.

Nemocniciam príjmy nepoklesli

Epidémia COVID-19 podľa Zachara nezmenila financovanie nemocníc, pretože nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní počas celého roka pravidelné mesačné platby bez ohľadu na sezónne výkyvy. „Celkový ročný objem na budúce obdobie sa následne jemne upravuje na základe minulých, ako aj budúcich predpokladov,“ spresňuje.

Nemocne fungujú na tzv. prospektívnych rozpočtoch, ktoré nie sú závislé od poskytnutých výkonov, preto mali podľa analytika INESS značnú časť financií zabezpečenú počas prvej vlny pandémie aj pri poklese výkonov.

„Potom je tu ale zložka dodatočných nákladov (ochranné prostriedky a pod.) a príjmy, ktoré sú naviazané na výkony. Aké však boli reálne finančné dopady, vedia len nemocnice samotné,“ dodáva Vlachynský.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecký kancelár Friedrich Merz napísal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi túto vetu: „Spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky (rozumej ukrajinskej), ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“

Hlúpa reakcia Fica

Fico opäť vsadil na osobnú prestrelku a suverénny nemecký názor označil za vydieranie a zastrájal sa suverénnym slovenským vetom, akoby mu debakel orbánovskej stratégie blokovania európskeho konsenzu vyšumel z pamäti. Najvážnejším problémom však nie je Ficov trápny slovník, ale je ním jeho predstava, že právo zablokovať rozhodnutie je to isté ako schopnosť vyjednať pre Slovensko dobrý výsledok. Krátkodobý aj dlhodobý.

Nemecký kancelár Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny spravodlivo podieľali všetky štáty EÚ a naznačuje, že dohoda o tejto otázke by otvorila dvere aj k dohode o novom sedemročnom rozpočte. Je to jeho legitímna vyjednávacia taktika, aj keď sporná. Niektoré vlády členských štátov EÚ upozorňujú, že spájať finančné potreby Ukrajiny na rok 2027 s rozpočtom Únie na roky 2028 až 2034 môže skomplikovať obe dohody. Takto argumentoval aj poľský premiér Donald Tusk.

Magyar a jeho diplomatické vyjadrenie

Na vecnú polemiku teda Fico mal dosť priestoru. Prečo potreboval kancelára obviniť z vydierania, pripomenúť mu staré nemecké chyby a ubezpečovať svoje zradikalizované publikum, že sa z neho „nepokakáme“? Veď práve v ten istý deň sa ukázalo, ako sa dá s Merzom diplomaticky nesúhlasiť a nezničiť si možnosť spolupráce.

Maďarský premiér Péter Magyar v Berlíne odmietol spájanie oboch otázok a vysvetlil, prečo jeho krajina nechce ďalšie spoločné zadlžovanie. Výslovne však povedal, že to nenazýva vydieraním. Rokoval o kohézii, energetike aj nemeckých investíciách. Merz ocenil nový začiatok vzťahov s Maďarskom a prijal Magyrovo pozvanie do Budapešti.

Vynikajúca demonštrácia, ako v tej istej situácii možno použiť dva spôsoby obhajoby národného záujmu. Fico v Bratislave rozpútal slovnú bitku na diaľku, Magyar v Berlíne tvárou v tvár vyjadril nesúhlas s Merzovým postupom a nielenže si ponechal otvorené dvere pre konštruktívne rokovania, ale po pol roku vo funkcii dosiahol to, čo sa Ficovi nepodarilo za tri roky – dostať nemeckého kancelára na oficiálnu návštevu Budapešti.

Slovenský premiér nezískal ani Babiša

Ani českého premiéra Andreja Babiša nemožno automaticky zapísať do Ficovej blokujúcej koalície. Odmieta síce nové záruky za pôžičku, ale hovorí aj o potrebe pomáhať Ukrajine a očakáva dohodu.

Poľsko má výhrady k spájaniu oboch agend, nie však k podpore ukrajinskej obrany. Fico tak má spojencov proti Merzovmu podmieňovaniu schválenia európskeho rozpočtu, no nie na zablokovanie celého rozpočtu.

Fico sa chváli, že má rovnaké právo veta ako jeho nemecký kolega. Len nevedno prečo sa kvôli prejavu suverénneho názoru Merza tak rozčuľuje, keď sám po boku Viktora Orbána opakovane podmieňoval schválenie sankcií proti Ruskej federácie naplnením svojich konkrétnych podmienok.

Vtedy to bola suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany a právo na iný názor. V prípade nemeckého suverénneho názoru vykrikuje o vydieraní.

Účet za amatérsku politiku bude vysoký

Lenže európske rokovania sú skúškou, kto dokáže spájať záujmy členských štátov a výmenou kompromisov presadiť priority svojej krajiny. Slovensko potrebuje silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku. Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ žiada viac prostriedkov na obranu a konkurencieschopnosť.

Ak premiér robí zo sporu o finančnú pomoc Ukrajine divadelný spor o prestíž pre svojich voličov alebo si nebodaj ventiluje osobnú frustráciu z mizernej dôveryhodnosti a rešpektu v EÚ, sťažuje hľadanie partnerov pre presadenie záujmov našich regiónov a farmárov. Ukrajine môžu pomôcť iní aj bez nás, no slovenský premiér si zužuje vyjednávací priestor tam, kde pomoc potrebujeme my.

Účet za takúto amatérsku politiku sa nebude rátať iba v budúcom európskom rozpočte. Vlani smerovalo do Nemecka 21,3 percenta slovenského vývozu za 23,7 miliardy eur.

V centrále Volkswagenu sa rozhoduje o budúcnosti bratislavskej výroby prémiových Audi Q7 a Q8. Audi už oznámilo americký výrobný projekt, najmä kvôli clám a blízkosti zákazníkov. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že Merz ako trest za Ficovu nedôstojnú, urážlivú až nepriateľskú politiku voči jeho vláde politicky zatlačí na odvoz bratislavských montážnych liniek za oceán.

No dnes nie je jasné, koľko výroby zostane vo VW Bratislava. A v zápase o ďalšie atraktívne modely áut potrebuje tento pilier slovenského automobilového priemyslu konkurenčné podnikateľské podmienky a fungujúce vzťahy s nemeckými partnermi. Nie ďalší hlúpy politický konflikt slovenskej vlády s nemeckou.

Závislosť slovenskej ekonomiky na nemeckú

Fico sám v januári priznal mimoriadnu závislosť našej ekonomiky od nemeckej a hovoril o Merzovej návšteve Slovenska. Tá sa neuskutočnila; Berlín poprel, že by ju oficiálne plánoval. Premiér teraz tvrdí, že Merz naňho pri inom telefonáte kričal. Je to Ficova verzia. Osobnú urazenosť nemožno označiť za dokázaný motív, no otázka, či sa osobné frustrácie majú premietať do zahraničnej politiky, zostáva.

Doma trucovitá rétorika voči kancelárovi Merzovi ponúka obraz premiéra Fica ako neohrozeného obrancu slovenskej suverenity proti drzému Nemecku. A možno pomôže zabrániť ďalšiemu úniku voličov Smeru k Republike. V zahraničí sa však vníma ako ďalší konflikt so spojencami v EÚ.

Premiér naznačuje, že od ukrajinského kolegu počul čosi šokujúce, ale nepovie čo. Takéto tajomstvo však nie je dôvodom na kategorické odopretie pomoci Ukrajine brániacej holú existenciu svojej nezávislej štátnosti a národnej svojbytnosti. Ruské médiá už Ficove výpady proti Merzovi radostne šíria ako správu o európskom rozkole.

Slovenská suverenita sa nepreukáže tým, že premiér urazí kancelára nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera. Preukáže sa, keď dokáže zabezpečiť slovenským regiónom európske investície, automobilkám perspektívu a krajine bezpečnosť. Veto môže na chvíľu zastaviť rokovanie. Nezastaví však ruskú armádu. A účty za dôsledky ukrajinskej porážky by neplatil Fico zo svojho. Platili by ich občania Slovenskej republiky.