Ako uviedol, spolupráca Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska je založená na historických prepojeniach.
Vyšehradská skupina oslavuje 34 rokov. Podľa Blanára zoskupenie stále funguje a prináša prospech obyvateľom členských štátov – FOTO
15.2.2025 (SITA.sk) - V4 prináša 34 rokov prospech obyvateľom členských štátov. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 34. výročia Vyšehradskej skupiny vyzdvihol jej unikátny charakter. Ako uviedol, spolupráca Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska je založená na historických prepojeniach, vďaka ktorým majú krajiny k sebe blízko a vedia sa spojiť v dôležitých oblastiach.
Členské krajiny spoločne presadzujú spoločné názory
Podľa ministra krajiny V4 spoločne dokážu presadzovať spoločné názory, napríklad v otázkach migračnej politiky EÚ, jednotnej kvality potravín, ochrany trhu či v témach energetiky. „V4 dodnes prináša prospech predovšetkým obyvateľom našich štátov a na tom je dôležité stavať a aktívne spolupracovať,“ dodal Blanár.
Rezort diplomacie pripomenul, že Vyšehradská skupina vznikla 15. februára 1991 pôvodne v trojformáte s cieľom podporiť proces európskej integrácie a transformáciu ekonomík vtedajšieho Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky pôsobí zoskupenie v podobe Vyšehradskej štvorky.
Podľa ministra je V4 aj naďalej funkčná
„Viacero krajín prejavilo záujem pridať sa do tejto jedinečnej regionálnej platformy, čo potvrdzuje jej význam a pozíciu partnera, ktorý prispieva k posilneniu stability a bezpečnosti v strednej Európe a zároveň podporuje hospodársky rast a sociálny rozvoj jednotlivých členských štátov,“ priblížil minister, podľa ktorého je V4 naďalej funkčná. Svedčia o tom podľa neho stretnutia na úrovni ministrov, ale aj najvyšších predstaviteľov štátov.
„Úspešným príkladom vyšehradskej spolupráce je zároveň Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol z iniciatívy SR a tento rok si pripomenie štvrťstoročie od svojho založenia,“ pripomenulo ministerstvo a vysvetlilo, že fond prispieva prostredníctvom grantov, štipendií, rezidenčných programov, ako aj projektov cezhraničnej spolupráce k rozvoju a budúcnosti nielen v rámci krajín V4, ale tiež v širšom regióne, osobitne v štátoch západného Balkánu a Východného partnerstva.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
