Klimatická zmena má množstvo dopadov – od lesných požiarov až po extrémne počasie.

Rastúca teplota takisto prináša čoraz intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav, ktoré negatívne ovplyvňujú najmä starších ľudí.

Teplo, ktoré zabíja

Nová medzinárodná štúdia analyzovala, ako globálne otepľovanie vplýva na úmrtnosť ľudí. Výskumníci zistili, že viac ako tretina zo všetkých úmrtí súvisiacich s teplom medzi rokmi 1991 a 2018, je spojená so zvyšujúcou sa teplotou v dôsledku ľudskej aktivity.

Novú štúdiu publikovali v odbornom žurnále Nature Climate Change. Využili v nej dáta zo 732 miest v 43 krajinách sveta. Vypočítali počet úmrtí súvisiacich s vyššími teplotami ako sú ideálne pre ľudské zdravie. Tie sa líšia naprieč geografickými oblasťami.

Vedci skúmali predošlé poveternostné podmienky simulované na základe scenárov pracujúcich s emisiami z ľudskej aktivity alebo bez nich. To im umožnilo oddeliť otepľovanie a súvisiace zdravotné dopady spojené s ľudskou aktivitou od prirodzeného vývoja.

Najväčšie škody

Zistili, že 37% úmrtí súvisiacich s teplom v študovaných lokalitách bolo prepojených na činnosť človeka. Najväčšiu mieru, až 50%, zistili v južnej a západnej Ázii (Irán, Kuvajt), juhovýchodnej Ázii (Filipíny a Thajsko) a v Strednej a Južnej Amerike.

Profesor Antonio Gasparrini z London School of Hygiene & Tropical Medicine uviedol, že tieto údaje naznačujú, že zdravotné dopady rýchleho otepľovania sú citeľné už v týchto relatívne počiatočných úrovniach katastrofickej zmeny klímy.

Spoluautor štúdie vyhlásil, že je to ďalšie volanie po prevencii alebo snahe zvrátiť potenciálne dopady, ktoré budú v budúcnosti ešte horšie. „Hlavným odkazom je, že nemusíte čakať do roku 2050, aby ste videli nárast úmrtí súvisiacich s teplom,“ dodal.

Vrchol ľadovca

Úmrtie je už konečné štádium. Okrem neho však možno pozorovať aj množstvo zdravotných problémov spojených s vysokými teplotami. Ľudia čoraz častejšie prichádzajú do nemocníc s kardiovaskulárnymi alebo respiračnými komplikáciami.

Tieto problémy sú vo všeobecnosti stále častejšie a zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť. „Úmrtnosť je len vrchol ľadovca,“ dodala Ana Vicedo-Cabrera zo švajčiarskej Univerzity v Berne.

Autori nemali dostatok empirických údajov zo všetkých krajín sveta. Najproblematickejšie boli niektoré časti Afriky a južnej Ázie.

Treba konať

Výskumníčka z oblasti environmentálnych vied Clare Goodess z University of East Anglia označila závery štúdie za vedecky spoľahlivé a alarmujúce. „Vidíme, že ľudia už zomierajú na každom kontinente v dôsledku narastajúcich teplôt. Upozorňuje to na dôležitosť globálnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov,“ povedala.

Minulý rok sa pre koronavírus znížilo globálne spaľovanie fosílnych palív o sedem percent. Globálne teploty však boli o 1,2 stupňa Celzia vyššie oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Táto hodnota sa nepríjemne približuje k 1,5 stupňu Celzia, čo je hranica, za ktorou čo i len pol stupeň Celzia navyše predstavuje výrazne vyššie riziko sucha, záplav, extrémnych teplôt a chudoby pre stovky miliónov ľudí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené