Klimatická zmena má množstvo dopadov – od lesných požiarov až po extrémne počasie.

Rastúca teplota takisto prináša čoraz intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav, ktoré negatívne ovplyvňujú najmä starších ľudí.

Teplo, ktoré zabíja

Nová medzinárodná štúdia analyzovala, ako globálne otepľovanie vplýva na úmrtnosť ľudí. Výskumníci zistili, že viac ako tretina zo všetkých úmrtí súvisiacich s teplom medzi rokmi 1991 a 2018, je spojená so zvyšujúcou sa teplotou v dôsledku ľudskej aktivity.

Novú štúdiu publikovali v odbornom žurnále Nature Climate Change. Využili v nej dáta zo 732 miest v 43 krajinách sveta. Vypočítali počet úmrtí súvisiacich s vyššími teplotami ako sú ideálne pre ľudské zdravie. Tie sa líšia naprieč geografickými oblasťami.

Vedci skúmali predošlé poveternostné podmienky simulované na základe scenárov pracujúcich s emisiami z ľudskej aktivity alebo bez nich. To im umožnilo oddeliť otepľovanie a súvisiace zdravotné dopady spojené s ľudskou aktivitou od prirodzeného vývoja.

Najväčšie škody

Zistili, že 37% úmrtí súvisiacich s teplom v študovaných lokalitách bolo prepojených na činnosť človeka. Najväčšiu mieru, až 50%, zistili v južnej a západnej Ázii (Irán, Kuvajt), juhovýchodnej Ázii (Filipíny a Thajsko) a v Strednej a Južnej Amerike.

Profesor Antonio Gasparrini z London School of Hygiene & Tropical Medicine uviedol, že tieto údaje naznačujú, že zdravotné dopady rýchleho otepľovania sú citeľné už v týchto relatívne počiatočných úrovniach katastrofickej zmeny klímy.

Spoluautor štúdie vyhlásil, že je to ďalšie volanie po prevencii alebo snahe zvrátiť potenciálne dopady, ktoré budú v budúcnosti ešte horšie. „Hlavným odkazom je, že nemusíte čakať do roku 2050, aby ste videli nárast úmrtí súvisiacich s teplom,“ dodal.

Vrchol ľadovca

Úmrtie je už konečné štádium. Okrem neho však možno pozorovať aj množstvo zdravotných problémov spojených s vysokými teplotami. Ľudia čoraz častejšie prichádzajú do nemocníc s kardiovaskulárnymi alebo respiračnými komplikáciami.

Tieto problémy sú vo všeobecnosti stále častejšie a zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť. „Úmrtnosť je len vrchol ľadovca,“ dodala Ana Vicedo-Cabrera zo švajčiarskej Univerzity v Berne.

Autori nemali dostatok empirických údajov zo všetkých krajín sveta. Najproblematickejšie boli niektoré časti Afriky a južnej Ázie.

Treba konať

Výskumníčka z oblasti environmentálnych vied Clare Goodess z University of East Anglia označila závery štúdie za vedecky spoľahlivé a alarmujúce. „Vidíme, že ľudia už zomierajú na každom kontinente v dôsledku narastajúcich teplôt. Upozorňuje to na dôležitosť globálnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov,“ povedala.

Minulý rok sa pre koronavírus znížilo globálne spaľovanie fosílnych palív o sedem percent. Globálne teploty však boli o 1,2 stupňa Celzia vyššie oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Táto hodnota sa nepríjemne približuje k 1,5 stupňu Celzia, čo je hranica, za ktorou čo i len pol stupeň Celzia navyše predstavuje výrazne vyššie riziko sucha, záplav, extrémnych teplôt a chudoby pre stovky miliónov ľudí.

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú obavy u 83 % ľudí na Slovensku. Obávajú sa toho, aký vplyv bude mať tento krok na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sa uskutočnil v období od 18. do 22. novembra tohto roka na vzorke 1 027 respondentov.

Lekárov aj tak podporujú

Napriek obavám o dostupnosť zdravotnej starostlivosti takmer polovica obyvateľov Slovenska podporuje lekárov v ich rozhodnutí podať hromadné výpovede. V populácii je o niečo viac tých, ktorí lekárov v ich rozhodnutí podporujú. Ide o 48 % ľudí na Slovensku.

Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži, ktorí tvoria 53 % v porovnaní so ženami so 43 %. Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 % slovenskej populácie.

Viac ako polovica občanov Slovenska verí v dohodu medzi lekármi a Ministerstvom zdravotníctva SR, konkrétne až 59 %. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 % populácie. Pätina Slovákov a Sloveniek si netrúfa odhadnúť, ako konflikt dopadne.

Konflikt medzi vládou a LOZ

Kolabujúci zdravotnícky sektor, ktorý vyústil do konfliktu medzi vládou a lekárskymi odborármi, rezonuje v mediálnom priestore už niekoľko týždňov. Len 7 % populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov, od ktorých sa vyvíja táto krízu. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie ľudí na Slovensku.

Ďalší lekári vypovedali decembrové služby, LOZ to vníma ako nesúhlas na Matovičovu ponuku

Výpoveďami z decembrových služieb reagovali hromadne lekári na celom Slovensku na ponuku na takzvané stabilizačné príspevky pre lekárov ministra financií Igora Matoviča, s ktorou prišiel v stredu 23. novembra.

Ako informuje predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, podľa LOZ je to jasný prejav nesúhlasu lekárov na mnohomiliónovú nesystémovú ponuku ministra financií.

Pridali sa ďalší

K viac ako 2 100 lekárom vo výpovediach sa pridali ďalší lekári, ktorí masovo vypovedali decembrové služby v nemocniciach.

„V Žilinskej nemocnici vypovedali decembrové služby viaceré oddelenia, konkrétne lekári z ARO, traumatológie, RTG, interného a chirurgie. Obdobná situácia bude po víkende v Košiciach,“ povedal podpredseda LOZ Miroslav Mendel.

Situácia je vážna

V Trnave k dnešnému dňu (piatok 25. novembra) vypovedalo 24 lekárov z decembrových služieb, ešte dramatickejšie je to v bratislavskom Ružinove, kde napríklad na ARO zostali traja lekári. Práve to je najväčším oddelením v nemocnici a pracuje v ňom okolo 50 lekárov.

„V Prešove vypovedali decembrové služby lekári z ortopédie, anesteziológie, pediatri, internisti ale i traumatológovia,“ hovorí podpredseda odborárov a dodáva, že „situácia je veľmi vážna, ale lekári sa chcú dohodnúť s vládou a pracovať v takých podmienkach, v ktorých dokážu poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť“.

Odmietajú polopravdy

LOZ naďalej odmieta stredajšiu ponuku ministra financií Matoviča. Tvrdí, že „od dohody s vládou nás delí 40 miliónov eur, ktoré vraj vláda nemá. Igor Matovič však má na 10-tisícové šeky pre lekárov, ktoré majú stáť rozpočet viac ako 415 miliónov eur,“ povedal Visolajský.

LOZ preto naďalej trvá na rovnakých 8 požiadavkách, ktoré má už vyše rok a pol a snaží sa o dohodu s vládou.

„Odmietame polopravdy, nesystémové 10 tisícové šeky a burcovanie hnevu. Potrebujeme zabezpečiť ľuďom na Slovensku lepší zdravotnícky systém. Nielen za 2 100 lekárov, ale už za ďalších lekárov, ktorí sa k nám masovo pridávajú, vyzývame vládu, aby jej predstavitelia nevyhadzovali štátne stámilióny na nezmyselné nápady, ale aby sa vrátili z tlačoviek k rokovaciemu stolu, kde môžeme dospieť k čo najskoršej dohode,“ vyzval vládu na upokojenie situácie a dohodu Visolajský.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené