• Dnes je: Sobota 31. júla 2021 meniny má Ignác

Vyše tretinu úmrtí súvisiacich s teplom spôsobuje ľudská aktivita. Pribúdajú aj niektoré ochorenia

Vyše tretinu úmrtí súvisiacich s teplom spôsobuje ľudská aktivita. Pribúdajú aj niektoré ochorenia

Úmrtie je už konečné štádium. Okrem neho však možno pozorovať aj množstvo zdravotných problémov spojených s vysokými teplotami.

Klimatická zmena má množstvo dopadov – od lesných požiarov až po extrémne počasie.

Rastúca teplota takisto prináša čoraz intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav, ktoré negatívne ovplyvňujú najmä starších ľudí.

Do ohrozenej skupiny patria aj pacienti s chronickými zdravotnými problémami, ako napríklad astmou. Tie ich vystavujú väčšiemu riziku vzniku iných chorôb a tiež predčasnej smrti.

Teplo, ktoré zabíja

Nová medzinárodná štúdia analyzovala, ako globálne otepľovanie vplýva na úmrtnosť ľudí. Výskumníci zistili, že viac ako tretina zo všetkých úmrtí súvisiacich s teplom medzi rokmi 1991 a 2018, je spojená so zvyšujúcou sa teplotou v dôsledku ľudskej aktivity.

Novú štúdiu publikovali v odbornom žurnále Nature Climate Change. Využili v nej dáta zo 732 miest v 43 krajinách sveta. Vypočítali počet úmrtí súvisiacich s vyššími teplotami ako sú ideálne pre ľudské zdravie. Tie sa líšia naprieč geografickými oblasťami.


Vedci skúmali predošlé poveternostné podmienky simulované na základe scenárov pracujúcich s emisiami z ľudskej aktivity alebo bez nich. To im umožnilo oddeliť otepľovanie a súvisiace zdravotné dopady spojené s ľudskou aktivitou od prirodzeného vývoja.

Najväčšie škody

Zistili, že 37% úmrtí súvisiacich s teplom v študovaných lokalitách bolo prepojených na činnosť človeka. Najväčšiu mieru, až 50%, zistili v južnej a západnej Ázii (Irán, Kuvajt), juhovýchodnej Ázii (Filipíny a Thajsko) a v Strednej a Južnej Amerike.

Profesor Antonio Gasparrini z London School of Hygiene & Tropical Medicine uviedol, že tieto údaje naznačujú, že zdravotné dopady rýchleho otepľovania sú citeľné už v týchto relatívne počiatočných úrovniach katastrofickej zmeny klímy.


Spoluautor štúdie vyhlásil, že je to ďalšie volanie po prevencii alebo snahe zvrátiť potenciálne dopady, ktoré budú v budúcnosti ešte horšie. „Hlavným odkazom je, že nemusíte čakať do roku 2050, aby ste videli nárast úmrtí súvisiacich s teplom,“ dodal.

Vrchol ľadovca

Úmrtie je už konečné štádium. Okrem neho však možno pozorovať aj množstvo zdravotných problémov spojených s vysokými teplotami. Ľudia čoraz častejšie prichádzajú do nemocníc s kardiovaskulárnymi alebo respiračnými komplikáciami.


Tieto problémy sú vo všeobecnosti stále častejšie a zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť. „Úmrtnosť je len vrchol ľadovca,“ dodala Ana Vicedo-Cabrera zo švajčiarskej Univerzity v Berne.


Autori nemali dostatok empirických údajov zo všetkých krajín sveta. Najproblematickejšie boli niektoré časti Afriky a južnej Ázie.

Treba konať

Výskumníčka z oblasti environmentálnych vied Clare Goodess z University of East Anglia označila závery štúdie za vedecky spoľahlivé a alarmujúce. „Vidíme, že ľudia už zomierajú na každom kontinente v dôsledku narastajúcich teplôt. Upozorňuje to na dôležitosť globálnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov,“ povedala.


Minulý rok sa pre koronavírus znížilo globálne spaľovanie fosílnych palív o sedem percent. Globálne teploty však boli o 1,2 stupňa Celzia vyššie oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.


Táto hodnota sa nepríjemne približuje k 1,5 stupňu Celzia, čo je hranica, za ktorou čo i len pol stupeň Celzia navyše predstavuje výrazne vyššie riziko sucha, záplav, extrémnych teplôt a chudoby pre stovky miliónov ľudí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie