Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ruské sily momentálne ovládajú približne 97 percent Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských predstaviteľov a vojenských analytikov sa zdá, že Rusko aktuálne kontroluje zhruba polovicu Doneckej oblasti. Oba regióny spoločne tvoria Donbas, kedysi priemyselné srdce Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin chce stále dobyť väčšinu Ukrajiny, domnievajú sa americké spravodajské agentúry. Jednotky Kremľa sú však bojom natoľko oslabené, že podľa amerických predstaviteľov sú schopné len pomalým tempom dosahovať územné zisky. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Tvrdí však, že je nepravdepodobné, že Rusko tento cieľ v dohľadnom čase dosiahne. „Vnímame nesúlad medzi Putinovými krátkodobými vojenskými cieľmi v tejto oblasti a jeho vojenskou kapacitou, akýsi nesúlad medzi jeho ambíciami a tým, čo je armáda schopná dosiahnuť,“ povedala Hainesová.

Rusko chcelo pôvodne dobyť Kyjev, no zlyhalo, a tak sa neskôr zameralo na obsadenie územia Donbasu na východe Ukrajiny, o ktorom Putin falošne a bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že tam Ukrajina spáchala genocídu na rusky hovoriacom obyvateľstve. Ruské sily tam dosiahli územné zisky a nedávno ovládli mesto Sjevjerodoneck, ale ich postup bol pomalý a ukrajinské sily kládli silný odpor.

Ukrajina v rámci dosiaľ najväčšej výmeny zajatcov oslobodila 144 vojakov. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Medzi oslobodenými sa nachádza i 95 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ, vrátane 43 bojovníkov z bataliónu Azov. Väčšina prepustených vojakov je ťažko zranená. Najstarší z prepustených má 65 rokov, najmladší iba 19.

Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu 29. júna celkovo 3 425 osôb. Z toho bolo 796 mužov, 2 067 žien a 562 detí. O dočasné útočisko požiadalo 167 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo v stredu hraničnými priechodmi viac ako 3 600 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 99 policajtov, 25 hasičov, 95 colníkov, 90 vojakov, 45 dobrovoľníkov a 27 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu 24. februára prekročilo takmer 562-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83 600 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 310-tisíc osôb.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ocenil oficiálne pozvanie na vstup Švédska i Fínska do Severotatlantickej aliancie (NATO).

„Na samite v Madride sme sa posunuli bližšie k rozšíreniu NATO o dve ekonomicky a tiež vojensky silné krajiny. Švédsko a Fínsko dostali oficiálnu pozvánku vstúpiť do najsilnejšej obrannej aliancie na svete. Ich záujem o vstup je obrovským gestom opodstatnenia Aliancie a jej správneho hodnotového nastavenia,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.

Vstupom Švédska a Fínska bude podľa ministra obrany silnejšie aj Slovensko. „Vieme užšie spolupracovať, pomáhať si vo vojenských spôsobilostiach a byť si nápomocní v krízových situáciách. Verím, že sa proces podarí dotiahnuť do zdarného konca a už čoskoro sa budeme môcť tešiť zo správneho kroku, ktorým si budeme bližšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal Naď.

Severoatlantická aliancia formálne pozvala Švédsko a Fínsko, aby sa pridali k aliancii po tom, ako Turecko stiahlo svoje námietky. V spoločnom vyhlásení to 29. júna oznámili lídri krajín vo vojenskej aliancii. „Dnes sme sa rozhodli pozvať Fínsko a Švédsko, aby sa stali členmi NATO, a súhlasili sme s podpísaním prístupových protokolov,“ uvádza sa v stanovisku. V ňom lídri tiež argumentujú, že vstup severských krajín do NATO im poskytne viac bezpečia, aliancia bude vďaka nemu silnejšia a euro-atlantická oblasť bezpečnejšia.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa už v stredu vyjadril, že po pozvaní bude potrebný ratifikačný proces v 30 členských parlamentoch. „To vždy zaberie určitý čas, ale očakávam, že aj to pôjde dosť rýchlo, pretože spojenci sú pripravení snažiť sa zrealizovať tento proces tak rýchlo, ako je to možné,“ dodal.

Rusko si v stredu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Moskve, aby mu adresovalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu do ruskej arktickej osady, pri ktorej ťaží uhlie. Cesta doň vedie cez nórske územie, no momentálne sa tam Rusi nemôžu dostať.

Osada Barentsburg sa nachádza na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne. Toto územie patriace do Nórskeho kráľovstva sa nachádza viac ako 800 kilometrov severne od nórskej pevniny. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad súostrovím, ale ostatné signatárske krajiny majú právo využívať jeho prírodné zdroje.

Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila sankcie na viaceré ruské produkty. Nórsko síce nie je členom EÚ, ale vo väčšine otázok drží líniu únie.