Zabezpečenie kontajnerových stojísk vo Vysokých Tatrách viedlo za posledné roky k poklesu hlásení výskytu medveďa hnedého v intraviláne mesta. Potvrdil to pre agentúru SITA Michal Haring zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého.

Kým v roku 2020 evidovali podľa jeho slov 202 hlásení, vlani to už bolo iba osemnásť. V tomto roku ide podľa jeho slov len o veľmi mizivé percento.

O poklese výskytu medveďov v meste hovorí aj jeho primátor Jozef Štefaňák. V časti Starý Smokovec bolo napríklad v roku 2020 zaznamenaných 128 hlásení, v roku 2022 štyri.

Mesto pritom dlhé roky doplácalo na problém s nedostatočne zabezpečeným komunálnym odpadom. Ten slúžil ako zdroj potravy a lákadlo pre medvede.

V minulosti budovali staničky

V predošlých rokoch však samospráva nechala vybudovať desiatky staničiek na odpadové koše vo viacerých častiach mesta.

„Je za tým všetkým obrovský kus práce, a to aj mestskej či štátnej polície, či zásahového tímu. Samozrejme, pomohli klietky, ktoré sme teraz ešte upravili. Dostať sa do nich majú problém aj menšie zvieratá, ako je mačka. Medveď sa tam už v žiadnom prípade nedostane,“ uviedol primátor pre SITA.

Počty medveďov klesli

Aj keď hlásenia z Vysokých Tatier zásahový tím stále eviduje, je ich podstatne menej. „Nejaké hlásenia máme, pretože medvede tu žijú, ale nie je to nič zásadné. Počty hlásení výrazne klesli,“ zhodnotil Haring. Okrem zabezpečenia odpadu sa ochranárom podľa jeho slov podarilo odstrániť aj dve tamojšie najagresívnejšie medvedice.

Uspali ich a pod dohľadom veterinárneho lekára eutanazovali. „Tatranské medvede sú teraz tam, kde majú byť, a teda v lese a nie v intravilánoch, lebo tam nemajú čo požierať,“ dodal na margo opatrení Haring.

Pribudnú ďalšie stojiská

Ministerstvo životného prostredia ešte v úvode tohto roka avizovalo, že v Popradskom okrese pribudne vďaka eurofondom ďalších 116 zabezpečených kontajnerových stojísk pred medveďom.

Rovnako aj 113 zabezpečených nádob na komunálny odpad a 29 elektrických ohradníkov na zabezpečenie včelstiev. Správa TANAPu podľa vedúceho jej odboru osobitného určenia Petra Dzurillu tak v súčasnosti umiestňuje tieto stojiská nielen na území mesta Vysoké Tatry, ale aj podtatranských obcí.

„Na mnohých miestach sú už umiestnené podložia, na ktoré sa tieto stojiská budú umiestňovať. Do konca novembra tohto roka plánujeme mať umiestnené všetky staničky. Keďže niektoré podtatranské obce taktiež prejavili záujem o umiestnenie zabezpečených stojísk, ako napríklad obec Veľký Slavkov, aktuálne realizujeme aj zmeny,“ vysvetlil.

Má to pomôcť obyvateľom

Zámerom je podľa jeho slov vedieť pomôcť čo najväčšej skupine občanov v lokalitách, kde je zaznamenaný výskyt synantropného medveďa hnedého.

„Na danom projekte úzko spolupracujeme so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a neustále sa hľadajú systémové riešenia týchto problémov,“ skonštatoval.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.