Bezpilotné lietadlo pracuje za zlomok ceny prevádzky vrtuľníka alebo ultraľahkého lietadla.
V roku 2030 by mohlo byť na Slovensku používaných až 150-tisíc dronov. Aké sú ich prínosy a riziká?
Dopravný úrad predpokladá, že do roku 2030 by mohlo byť na území Slovenskej republiky u štátnych a obchodných spoločností registrovaných viac ako 50-tisíc bezpilotných lietadiel.
V rámci súkromného „laického“ sektora toto číslo môže byť niekoľkonásobne vyššie, aj na hranici 150-tisíc.
Stovky lietajúcich dronov denne
Konštatuje to ministerstvo vnútra v Stratégii ochrany pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel v oblasti kritickej infraštruktúry, ochrany súkromia, neoprávneného monitorovania objektov štátneho záujmu, ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo narušenia bezletových zón na území SR.
K danému počtu je podľa rezortu potrebné pripočítať aj transfer ponad územie SR, čo denne môže predstavovať stovky takzvaných dronov.
Prevádzkovanie bezpilotných lietadiel v rámci súkromnej sféry je v súčasnosti podľa ministerstva využívané na komerčné fotografovanie, filmovanie, inšpekciu technických zariadení alebo poľnohospodárstvo.
„V roku 2010 bolo registrovaných na Dopravnom úrade desať obchodných spoločností vykonávajúcich bezpilotnými lietadlami rôzne činnosti. V súčasnosti je už registrovaných niekoľko stoviek subjektov, pričom tento počet sa znásobuje,“ konštatuje rezort s tým, že bezpilotné lietadlá v mnohých prípadoch ponúkajú lacnejšie riešenie ako staršie technológie v minulosti.
Zlomok nákladov na vrtuľník
„Napríklad bezpilotné lietadlo pracuje za zlomok ceny prevádzky vrtuľníka alebo ultraľahkého lietadla. Zároveň odstraňuje potrebu fyzického prístupu človeka v situáciách, ktoré by inak mohli byť ťažké alebo nebezpečné,“ uvádza ministerstvo.
Drony zároveň podľa rezortu využíva aj polícia a iné štátne orgány na ochranu verejnosti, monitorovanie, usmerňovanie davu, hľadanie nezvestných osôb, geodéziu, mapovanie, analýzy ovzdušia, detekciu úniku plynov alebo detekciu nelegálneho spaľovania odpadov v domácnostiach.
Vzhľadom na prognózu nárastu používania dronov je podľa rezortu vnútra potrebné v blízkej budúcnosti vysporiadať sa nielen s ich veľkým počtom v niektorej časti vzdušného priestoru súčasne, ale aj so zavedením umelej inteligencie.
„Podstatným spôsobom to ovplyvní bezpečnostnú situáciu na území SR aj v súvislosti s hybridnými hrozbami. Z uvedeného vyplýva nebezpečenstvo v oblasti vykonávania autonómnych letov jednotlivých bezpilotných lietadiel, ale aj v oblasti riadenej alebo autonómnej spolupráce viacerých bezpilotných lietadiel navzájom, čo výrazným spôsobom sťaží nielen ich detekciu, ale zvýši aj dodatočné nároky na predikciu úmyslov takýchto bezpilotných lietadiel,“ zdôrazňuje ministerstvo.
Nedostatočná možnosť monitorovania
Najvážnejšie riziká sú podľa rezortu vnútra spojené s trestnou činnosťou a technologickým pokrokom v oblasti civilných bezpilotných lietadiel, ich možnými špecifickými úpravami, ľahkou dostupnosťou, ovládateľnosťou a nedostatočnou možnosťou monitorovania.
„V oblasti bezpečnosti SR možno rovnako predpokladať nárast teroristických útokov, narušení kritickej infraštruktúry a uľahčovania závažného a organizovaného zločinu, napríklad pašovanie zbraní, omamných a psychotropných látok,“ uvádza ministerstvo.
Na druhej strane ale zdôrazňuje, že technologický pokrok v oblasti dronov nemožno vnímať len ako bezpečnostnú hrozbu.
„Táto vyspelá robotická technológia má predovšetkým nesporný prínos pre činnosť orgánov verejnej moci, najmä pre bezpečnostné a záchranné zložky štátu,“ dodalo ministerstvo vnútra.
