Replika mamuta srstnatého v Múzeum v Spišskej Teplici. Foto: SITA/Mária Frisová.

Už viac ako rok funguje obecné múzeum v Spišskej Teplici pri Poprade. Medzi jeho najzaujímavejšie exempláre patrí replika mamuta srstnatého s mláďaťom či dioráma lovcov mamutov, na ktorých takmer rok pracoval miestny umelec. Práve v katastri tejto podtatranskej obce totiž v 50. rokoch minulého storočia našli pozostatky mamuta. Obec však bola známa aj výrobou papiera, ktorý poznali aj na panovníckych dvoroch.

História obce až od praveku

Spišská Teplica sa nachádza necelé štyri kilometre od Popradu, žije v nej viac ako dvetisíc obyvateľov. Aj pre jej význam v minulosti sa tam rozhodli zriadiť múzeum. Z eurofondov zrekonštruovali viac ako storočnú budovu pri miestnom kostole a inštalovali do nej expozíciu, ktorá približuje históriu obce a lokality od praveku až po 20. storočie. Od jej otvorenia vo februári 2024 ju podľa starostu Radoslava Šeligu navštívilo zatiaľ viac ako tisíc ľudí.

„Mapuje celú históriu obce od praveku až do modernej doby. Chceli sme vzdať hold i poctu našim predkom, ktorí tu žili, budovali hodnoty, a my sme ich chceli zachovať a posunúť novým generáciám,“ povedal. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1280, a to dokumentov cisterciánov. Prvé osídlenie tu však bolo aj predtým, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy. Katastrálne územie obce malo dôležité postavenie už v období hlbokého praveku. „Po prvý raz tadiaľto kráčali neveľké skupiny neandertálskeho pračloveka v strednom paleolite, po nich iní lovci a zberači z mladších úsekov staršej doby kamennej – z neskorého paleolitu, keď okrem otvorených polôh neobišli ani jednu z miestnych jaskýň,“ uvádza sa v publikácii Spišská Teplica a cisterciáni.

Mamut srsnatý

Spišskotepličan Miroslav Dudáš sa snažil vdýchnuť impozantnému mamutovi čo najvernejšiu podobu. Ako opísal, jeho konštrukcia je z dreva, vyplnená polystyrénom. „Najväčšou dilemou bolo naimitovať srsť. Najprv som na sklotextil nalepil podsadu, potom vrstvil pásy 30 až 40 centimetrových chlpov, išlo o zhruba 20 kilogramov,“ opísal.

Pripomína, že mamutov bolo viacero druhov, on znázornil mamuta srsnatého. „Jeho výška bola dvakrát vyššia oproti exponátu. Tento v múzeu má skoro dva metre, reálny mal zhruba štyri metre,“ priblížil. Celá konštrukcia má do 250 kilogramov. „Štyria chlapi sme mali problém ju odniesť,“ poznamenal Dudáš.

Vyrábal aj ďalšie repliky, napríklad kel mamuta. „Farba a štruktúra má pripomínať nálezový stav. Ľudia by možno čakali, že bude biely, ale po 40-tisíc rokoch býva v takomto stave, sklovina stráca farbu a záleží aj od toho, kde do objavenia ležal. Napríklad v rašeliniskách bol černejší, v kyslých pôdach sa farba menila,“ ozrejmil. Hneď vedľa mamuta má v múzeu svoje miesto aj jeho dioráma s osídlim lovcov mamutov.

„Predpokladá sa, že kde boli mamuty, nachádzali sa aj lovci mamutov. Títo ľudia sa sťahovali za zverou,“ dodal umelec.

Veľká dilema pri srsti mamuta

Za jedenásť mesiacov tak Dudáš navrhol a vytvoril okrem spomínaného mamuta, diorámy a kla i veľkoformátové reliéfy vonkajšej fasády múzea v tvare petroglifov či repliku drviča handier na vodný pohon v mierke 1:1. Priznal, že na tom všetkom pracoval 12 až 14 hodín sedem dní v týždni.

„Nikdy predtým som nič také nevyrábal. Veľkú dilemu som mal pri srsti mamuta, ale tú som vyriešil hneď na začiatku, čo sa týka materiálov na použitie. Žiadne referencie či podklady k tomu, ako vyrobiť mamuta, nenájdete,“ uviedol autor.

Ďalšia veľká dilema podľa neho bola, ako obliecť lovcov mamutov. „Boli to veľmi zruční ľudia, aj keď dnes na nich pozeráme možno ako na zaostalých. Žili v súlade s prírodou, boli veľmi šikovní, vedeli si vyrobiť veci doslova z ničoho, ušiť a obliecť sa, aby nezamrzli,“ priblížil.

Prispeli aj samotní obyvatelia

Hoci sa v okolí Spišskej Teplice našli pozostatky mamuta, nezachovalo sa z neho nič. „Kosti a pozostatky sa zrejme stratili medzi ľuďmi, asi sa tomu nevenovala veľká pozornosť. O náleze však máme záznamy,“ vysvetľuje Dudáš.

Tieto i ďalšie poznatky obec využila pri projekte múzea, ktorý sa podarilo zrealizovať v rámci cezhraničného projektu „Interreg PL/SK – Cisterciáni pod Tatrami – spoločné korene a spoločná budúcnosť Szafliar a Spišskej Teplice“ za viac ako 1,2 milióna eur.

Pôvodnú starú hospodársku budovu po obnove vyplnili scenériou nálezov. Tie sa netýkajú len praveku. „Je tu široká škála exponátov, ako sú napríklad repliky historického stroja na drvenie handier, z ktorých sa následne vyrábal papier, po artefakty, ktoré sa našli pri archeologickom výskume. Rovnako aj barokové sochy, ktoré sme zachránili pred zničením, dali sme ich zreštaurovať a v súčasnosti sú zapísané ako národná kultúrna pamiatka,“ doplnil starosta Šeliga. Do zbierky múzea prispeli predmetmi aj samotní obyvatelia.

V Spišskej Teplici bola dokonca začiatkom 17. storočia založená v poradí štvrtá papiereň v hornom Uhorsku, fungovala do polovice 19. storočia. Z jej pôvodnej budovy sa však nezachovalo nič.

Ako vysvetlil Dudáš, na výrobu papiera používali handry, ktoré na Spiši nazývali aj „šmaty“. Aj preto Tepličanov nazývali „handrármi“ či „šmacarmi“. „Kvalitný papier z Teplice bol široko-ďaleko známy a poznali ho aj na panovníckych dvoroch. Kupovali ho cirkevné a štátne inštitúcie a kníhtlačiarne, a preto je i dnes bohato zastúpený v súčasných archívoch po celom Slovensku,“ pripomína publikácia Spišská Teplica a cisterciáni.

Podľa pracovníčky obecného úradu Martiny Fechovej, ktorá sa podieľala na projekte, múzeum od jeho otvorenia navštevujú nielen turisti, ale aj školy. „Deti zvykne najviac upútať naša jaskyňa, kde sa môžu zahrať na peňazokazcov. V minulosti sa totiž v jaskyni Suchá diera našli pozostatky tejto činnosti,“ pripomenula.

Múzeum v Spišskej Teplici s reliéfmi na vonkajšej fasáde v tvare petroglifov. Foto: SITA/Mária Frisová.

Replika mamutieho kla s mierkou 1:1 v Múzeum v Spišskej Teplici. Foto: SITA/Mária Frisová.

Spišskotepličan Miroslav Dudáš pri dioráme lovcov mamutov, ktorú vyrobil. Foto: SITA/Mária Frisová.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Horoskopy na dnes Utorok 24. jún 2025

Jednou z najčítanejších rubrík časopisov, novín aj niektorých internetových portálov sú práve horoskopy.

Čítajú ich viac ženy, no zaujmú i mnohých mužov.

Veď, kto by nechcel poznať svoju budúcnosť?

Astrológia nám nehovorí čo máme robiť, má nám len poradiť, čo by sme mali robiť vzhľadom na astrologický vplyv. Nakoniec, každý ma všetko vo vlastných rukách.

Horoskopy pre Utorok 24. jún 2025

Baran 21.3. - 20.4.

Dnes budete musieť prehltnúť nejednu horkú pilulku. Asi ste prirýchlo zabudli na nedávne problémy a nepoučili ste sa z nich. Buďte opatrní pri cestovaní.

Býk 21.4. - 21.5.

Zosilnený vzťah k štúdiu, ako aj potreba zmeny vás bude dostatočne napĺňať, takže sa dnes určite nudiť nebudete. Pripravuje sa neobyčajný zážitok, ak k nemu prispejete.

Blíženci 22.5. - 21.6.

Všímajte si okolie a dbajte na to, aby vaša odvaha a odhodlanie neprekročili únosnú mieru. Vyhnite sa možným konfliktom, ktoré dnes naozaj nepotrebujete. Zoznámite sa s istou šikovnou osobou.

Rak 22.6. - 22.7.

Pri vašom spôsobe myslenia môžete ľahko naraziť na nepochopenie. Nechajte sa riadiť svojím šiestym zmyslom, ktorý vás dokáže lepšie usmerniť ako nejaká rozumová špekulácia.

Všetky Horoskopy pre Utorok 24. jún 2025

Je nepochybné, že horoskopy v sebe ukrývajú tajomstvá o tom, čo nás čaká v oblasti lásky, rodiny či financií a zdravia. Človek je všeobecne veľmi zvedavý a preto chce vedieť čo ho môže stretnúť, čo ho čaká a či sa to aj naplní. Zároveň vždy dúfa len v to dobré. Preto máme tendenciu všímať si v horoskopoch viac pozitívne veci, ako tie negatívne.

Veľký stravovací horoskop. Jedzte podľa svojho znamenia.