18.1.2025 (SITA.sk) - Najvyšší súd SR vytýčil na utorok 21. januára verejné zasadnutie s Mariánom M., ktorý je stíhaný pre rozsiahlu a dlhodobo páchanú závažnú extrémistickú trestnú činnosť. Konkrétne sa súd bude zaoberať odvolaním obžalovaného voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu v októbri 2024 uložil trest šesť rokov väzenia.

Išlo pritom už o druhý verdikt v tomto prípade. Najvyšší súd SR totiž ešte v máji vyhovel odvolaniu Mariána M. a zrušil rozsudok ŠTS z januára minulého roku, na základe ktorého si mal obžalovaný odsedieť vo väzení rovnako šesť rokov. Prvostupňový súd tak musel vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu uznal obžalovaného opakovane za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a iné a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia veci.

Konkrétne bol Marián M. uznaný za vinného zo spáchania 43 skutkov uvedených v obžalobe, z jedného skutku obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nevyhodnotil ako trestný čin. Obžalovaný však svoju vinu odmieta.

Predmetom obžaloby voči Mariánovi M. boli predovšetkým statusy na sociálnych sieťach. Niektoré sa týkali napríklad pochvalných vyjadrení na adresu Adolfa Hitlera. „Naplnenie Hitlerových plánov pre Európu by bolo požehnaním pre nás všetkých,“ uviedol obžalovaný podľa prokuratúry. V iných statusoch kritizoval Židov, napríklad pre revolučné násilie.

Extrémistická trestná činnosť

Takisto bolo Mariánovi M. kladené za vinu produkovanie videí, v ktorých podľa jeho vlastných slov „predstavoval“ verejnosti ľudí, ktorí spochybňovali holokaust. Tvrdil napríklad, že počet šesť miliónov zavraždených bol určený dopredu. V inom videu zase tvrdil, že v holokaust verí.

„Pokiaľ budem mať čo i len malú pochybnosť, pôjdem do väzenia,“ skonštatoval. V ďalšom videu zase tvrdil, že plynové komory nikto nevidel. Bývalý Úrad špeciálnej prokuratúry ešte v decembri 2022 informoval, že extrémistická trestná činnosť Mariána M. súvisí aj s knižnou publikáciou, ktorá bola vydaná a publikovaná pod názvom Židokracia, ako aj s jej rozširovaním.

Zakladateľ skupiny Vzdor Kysuce

Národná kriminálna agentúra zadržala a obvinila Mariána M. v januári 2022. Následne bol vzatý do väzby. Obžaloba na obvineného bola podľa Úradu špeciálnej prokuratúry podaná pre pokračujúci zločin rozširovania extrémistického materiálu, pokračujúci zločin výroby extrémistického materiálu, pokračujúci prečin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, pokračujúci prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a pre prečin prechovávania extrémistického materiálu.

Marián M. je zakladateľom skupiny Vzdor Kysuce. V inom prípade ho v roku 2017 za nedovolené ozbrojovanie právoplatne odsúdili na tri roky podmienečne, v dôsledku čoho nemohol kandidovať na post predsedu Žilinského samosprávneho kraja. V roku 2016 neúspešne kandidoval v parlamentných voľbách.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.