Deň Ústavy SR podľa hnutia bezprostredne súvisí so vznikom Slovenskej republiky, ale nie je duplicitou štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky a mali by sme si teda pripomínať oba.
Ústava je vyjadrením spoločenskej zmluvy všetkých Slovákov, podľa OĽaNO je potrebná jej reforma
1.9.2020 (Webnoviny.sk) - Ústava Slovenskej republiky je vyjadrením spoločenskej zmluvy všetkých občanov Slovenska o tom, že si chcú vytvoriť vlastný zvrchovaný demokratický právny štát a že sa chcú riadiť jej pravidlami. Uvádza sa to v stanovisku Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti (OĽaNO) k Dňu Ústavy SR, ktoré agentúre SITA zaslala Dáša Macaríková z mediálneho tímu hnutia.
Diskusia o väčších zmenách
Deň Ústavy SR podľa hnutia bezprostredne súvisí so vznikom Slovenskej republiky, ale nie je duplicitou sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky a mali by sme si pripomínať oba štátne sviatky, pretože každý z nich pripomína inú pre slovenský národ dôležitú udalosť.
„Potrebujeme otvoriť diskusiu o väčších zmenách a doplneniach Ústavy Slovenskej republiky, ktoré prekračujú rámec aktuálneho návrhu novely základného dokumentu štátu v oblasti justície,“ uviedol pri príležitosti Dňa Ústavy SR predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák. Súčasné znenie slovenskej ústavy podľa neho v plnej miere nezohľadňuje vývoj štátu, najmä jeho právny vývoj po vzniku Slovenskej republiky.
Medzery a nejasnosti v Ústave SR
Ako uviedol, dokazuje to aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý Ústavu SR vykladá a zároveň aj poukazuje na medzery a nejasnosti v základnom právnom dokumente štátu.
„Zamerať by sme sa mali predovšetkým na postavenie prezidenta Slovenskej republiky, ustanovenia týkajúce sa samosprávy, aj v súvislosti s reformou verejnej správy a samosprávy, sfunkčnenie inštitútu referenda, jasnejšie rozlíšenie postavenia parlamentu ako ústavodarného a zákonodarného orgánu a mnohé ďalšie otázky, ktoré nakoniec prinesie aj odborná diskusia vedená za účelom zhodnotenia potreby novelizácie Ústavy Slovenskej republiky,“ uviedol Vetrák.
Takýto proces môže podľa jeho slov viesť aj k záveru, že je potrebné prijať úplné znenie ústavy. Vláda SR si vo svojom programovom vyhlásení takúto ambíciu nestanovila, hnutie však nevylučuje, že v priebehu volebného obdobia nezačne aspoň odbornú diskusiu na túto tému.
Slovenská ústava
oslavuje 28. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR).
Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu.
Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
