Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára.
Ukrajina navyšuje odber plynu zo Slovenska, kapacita vojanského plynovodu ešte zďaleka nie je naplno využitá

Ukrajina odoberá zo Slovenska stále viac zemného plynu. Na utorok sú dodávky plynu plynovodom Vojany-Užhorod naplánované na 16 miliónov metrov kubických plynu.
Ako vyplýva z údajov slovenského prepravcu plynu, spoločnosti Eustream, minulý týždeň niektoré dni pretieklo vojanským plynovodom zhruba 12 miliónov kubíkov plynu.
Cez uplynulý víkend to už 14 miliónov metrov kubických. O rekordných dodávok plynu na Ukrajinu má ešte plynovod ďaleko. Najviac sa doteraz prepravilo reverzným tokom v Budinciach, a to 44 miliónov kubíkov plynu, v sobotu 29. októbra 2016.
Plynovod Vojany-Užhorod
Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára.
Predtým sa približne tri roky viac nevyužíval, ako využíval. Vo štvrtok (6. februára) poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu prvýkrát po dlhšej dobe vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni to už bolo vyše 7 miliónov metrov kubických plynu denne.
Slovensko má morálne právo dodávky zastaviť
Dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa nepáčia slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Hlavne potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek dohode medzi slovenskou a ukrajinskou vládou, zastavil akýkoľvek tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ.
Slovenský premiér však priznal, že súčasné dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú v réžii zahraničných dodávateľov. Na ktoré nemá viac-menej dosah. Aj napriek tomu, sa zamýšľa nad možnosťami, ako dodávky vojanským plynovodom zastaviť. Slovensko má podľa svojho premiéra na to dokonca morálne právo.
„Niekoľko dní už tečie plyn cez Vojany na Ukrajinu. Plyn, bez ktorého by Ukrajina zamrzla. V tomto Slovensko prsty nemá. Dodávateľmi sú zahraničné firmy. My však máme morálne právo uvažovať nad metódami, ako zastaviť zahraničné dodávky plynu na Ukrajinu. Tieto zahraničné dodávky zo Slovenska na Ukrajinu totiž spôsobujú ešte väčší tlak na ceny plynu,“ povedal pred týždňom Fico.
Vývoj cien plynu
Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) stál v piatok plyn s dodávkou na budúci rok 51 eur za megawatthodinu. V pondelok minulý týždeň bola jeho cena na tej istej burze vo výške 58 eur za megawatthodinu, čo bolo dvojročné maximum.
V polovici decembra bola cena plynu ešte na úrovni 40 eur za megawatthodinu. Prvé januárové dni nového roka sa držala cena plynu na úrovni 51 eur za megawatthodinu. Koncom septembra sa pohybovali trhové ceny plynu okolo 35 eur za megawatthodinu.
Prevádzku plynovodu Vojany-Užhorod sme obnovili pred zhruba desiatimi rokmi, keď Ukrajinci potrebovali pre známe problémy s Rusmi pomoc s dodávkami plynu zo západu. Teda počas jednofarebnej vlády Roberta Fica. Slovensko-ukrajinský reverz bol v plnej miere sprevádzkovaný 2. septembra 2014. Zrekonštruovaný vojanský plynovod má v súčasnosti ročnú kapacitu vyše 14,6 miliardy metrov kubických.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.