Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol. ŠTS tak prípad opätovne prejednáva od apríla 2022.
Súd vytýčil v kauze vraždy Jána Kuciaka sedem nových termínov pojednávania. Kedy by mohlo padnúť rozhodnutie?
28.1.2023 (Webnoviny.sk) - Špecializovaný trestný súd v Pezinku vytýčil sedem nových termínov hlavného pojednávania v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorá je spojená aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Súd tiež vytýčil aj štyri termíny na apríl, konkrétne na 5., 6., 21. a 24. apríla.
Predsedníčka senátu Ružena Sabová ešte v pondelok 23. januára na pojednávaní skonštatovala, že práve v apríli by mohlo v tomto súdnom procese padnúť rozhodnutie.
Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej.
Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne.
Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol. ŠTS tak prípad opätovne prejednáva od apríla 2022.
Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho.
V tejto veci čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič. Tomáš Szabó, ktorý je v prípade vraždy Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, v kauze prípravy vrážd priznal vinu a bol vylúčený na samostatné konanie.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
