22.5.2023 (SITA.sk) - Študenti by si na brigádach počas nadchádzajúceho leta mali zarobiť o niečo viac ako vlani. Najčastejšie by sa ich mzda mala pohybovať v rozpätí od 4,5 do 7 eur za hodinu.

Najväčší dopyt je v gastre

Ako ďalej informuje personálna agentúra Grafton, najväčší dopyt po brigádnikoch sa očakáva v gastro segmente a cestovnom ruchu, no zamestnávatelia budú potrebovať letnú náhradu za dovolenkujúcich zamestnancov aj v ďalších sektoroch.

„Je však dôležité uvedomiť si, že mzda nie je jediným faktorom, na základe ktorého by sa mala posudzovať hodnota brigády. Záujemcovia by si mali všímať aj náplň práce, pracovné podmienky a pracovný čas," upozornila branch manager Graftonu Renáta Zalubel.

Riziká letných brigád

Rizikom môže byť napríklad fyzicky namáhavá práca, neštandardný pracovný čas či práca v náročných podmienkach, ako sú vysoké teploty či priame slnko.

Naopak, významným prínosom brigády môže byť podľa nej možnosť vlastného rozvoja a získavanie praktických skúseností, ktoré dokážu študenti zúročiť vo svojom ďalšom štúdiu alebo v pracovnej kariére.

Zaujímavé je z tohto pohľadu Rakúsko, Česko, ale aj Nemecko, Holandsko, Španielsko či Spojené Štáty.

Aj v tomto prípade vedú ponuky v cestovnom ruchu, gastro segmente a hotelierstve, vyhľadávané sú však aj sezónne práce v poľnohospodárstve.

Okrem lepšieho zárobku je v prípade zahraničných brigád motiváciou cestovanie, ale i možnosť zdokonaliť sa v cudzom jazyku.

Zahraničie ako prax popri štúdiu

„Brigáda v zahraničí sa dá v tomto smere chápať aj ako vhodná prax popri štúdiu. V budúcnosti môže byť výhodou najmä pre študentov, ktorí sa chcú uplatniť v medzinárodnej spoločnosti,“ uviedla Zalubel.

V prípade akejkoľvek brigády by sa uchádzači mali zamerať na dôveryhodných zamestnávateľov, prípadne si spoločnosť, ktorá brigádu ponúka, preveriť. Vždy je potrebná pracovná zmluva, ktorú by si mal uchádzač dôkladne prečítať skôr, než ju podpíše.

Ak chce študent získať atraktívnu brigádu na letné mesiace, nemal by s jej hľadaním váhať. Niektoré spoločnosti totiž uverejňujú pracovné ponuky vo väčšom časovom predstihu, optimálne je preto zaujímať sa o brigádu 2-3 mesiace vopred.

„Pri niektorých ponukách sa už výberové procesy finalizujú, inde majú uchádzači ešte čas. Na Slovensku býva najviac ponúk v máji a v júni,“ uzavrela Zalubel.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.