Predseda odborového zväzu Pavel Ondek členov rady informoval aj o nedávnych rokovaniach so šéfom rezortu školstva Tomášom Druckerom a štátnym tajomníkom ministerstva financií, a to v súvislosti s platovými požiadavkami.
Štrajková pohotovosť školských odborárov bude trvať až do zvýšenia platov
Školské odbory ostávajú v štrajkovej pohotovosti. Zotrvať v nej plánujú dovtedy, kým nebudú prijaté legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia zvyšovanie platov zamestnanectva v školstve v súlade s požiadavkami odborárov.
Nový návrh Memoranda
Rada Odborového zväzu školstva (OZ školstva to schválila na svojom mimoriadnom rokovaní) v rámci neho sa venovala novému návrhu Memoranda o spolupráci a sociálnom zmieri v rezorte školstva.
V predmetnom návrhu sú čiastočne zapracované požiadavky OZ školstva, ktoré sa týkajú zvýšenia platov všetkých zamestnancov v školstve od septembra 2025 aj od januára budúceho roka, zakaždým o sedem percent. Nový návrh Memoranda zahŕňa aj presunu financovania osobných nákladov všetkých zamestnancov školstva pod prenesené kompetencie samosprávy, ktoré budú financované priamo z rozpočtu ministerstva školstva.
Rovnako počíta aj so zavedením platového automatu na zvyšovanie platov zamestnanectva v školstve. Napokon obsahuje aj vytvorenie samostatnej tabuľky pre odmeňovanie nepedagogických zamestnancov, ktorá by mala umožniť zvyšovať ich platy markantnejšie než v iných rezortoch. „O finálnej verzii memoranda ešte prebiehajú rokovania,“ informuje OZ školstva.
Platové požiadavky
Predseda odborového zväzu Pavel Ondek členov rady informoval aj o nedávnych rokovaniach so šéfom rezortu školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD) a štátnym tajomníkom ministerstva financií, a to v súvislosti s platovými požiadavkami.
„Ako hosť vystúpil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik, ktorý informoval o aktuálnom vývoji rokovaní s rezortom financií ohľadom finančných prostriedkov na vyplatenie jednorazovej odmeny 800 eur v júni 2025 a na zvýšenie platov zamestnancov školstva financovaných v rámci originálnych kompetencií samosprávy od 1. septembra 2025 o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších 7 percent,“ informujú školské odbory.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
