Ako uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), tento krok je zameraný na zvýšenie cenzúry pred marcovými prezidentskými voľbami v Rusku.
Štátna duma chce novým zákonom skonfiškovať majetok odsúdeným za šírenie „falošných správ“ o vojne na Ukrajine
16.1.2024 (SITA.sk) - Poslanci ruskej Štátnej dumy predložili návrh zákona, ktorý navrhuje konfiškáciu osobného majetku odsúdeným za šírenie „falošných správ“ o ruskej vojne na Ukrajine.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ako uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), tento krok je zameraný na zvýšenie cenzúry pred marcovými prezidentskými voľbami v Rusku.
Návrh podporili bez námietok
Citujúc správy z nezávislého ruského portálu Meduza, ISW poznamenáva, že zákonodarcovia z vládnucej strany Jednotné Rusko navrhli znenie zákona, ktorý sa zameriava na aktivity „proti bezpečnosti štátu“ s cieľom skonfiškovať majetok, ako sú počítače, tablety alebo mobilné telefóny vlastnené odsúdenými osobami.
Návrh zákona, ktorý bol prvýkrát predložený prostredníctvom vládnej komisie pre legislatívnu činnosť, bol podporený bez námietok. Legislatíva má teraz ísť na posúdenie do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.
ISW hodnotí návrh zákona ako pokus potlačiť akýkoľvek nesúhlas a umlčať znepokojených príbuzných, ktorí by inak otvorene hovorili o svojej podpore demobilizácie vojsk. Nedávno sa v celom Rusku objavili protesty vedené ženami, keď manželky a matky zmobilizovaných ruských vojakov obhajovali demobilizáciu ruských jednotiek z Ukrajiny.
Putin si chce predĺžiť funkčné obdobie
Ruský vodca Vladimir Putin sa usiluje o piate funkčné obdobie v hlasovaní, ktoré bude pravdepodobne značne zmanipulované. Analytici predpovedali, že Putin sa snaží minimalizovať rozhodnutia, ktoré dráždia ruských voličov pred nadchádzajúcimi ruskými prezidentskými voľbami, vrátane otázky masovej mobilizácie.
Vlani v novembri Putin podpísal zákon obmedzujúci slobodu médií počas prezidentských volieb, pričom len novinárom, ktorí majú pracovnú zmluvu s registrovanými médiami, povoľuje pokrývať zasadnutia volebnej komisie.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
