Štátny podnik nezabúda ani na rozvoj CNG a LNG projektov.
Slovenský plynárenský priemysel chce investovať stovky miliónov eur do veternej energie aj slnečných elektrární
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) plánuje investovať stovky miliónov eur nielen do veternej energie, ale aj do výstavby slnečných elektrární.
Využitie slnečnej energie
Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Miroslav Kulla, strategické aktivity v tejto oblasti zameriava štátny podnik na podporu svojich zákazníkov, ale aj na vlastné areály a budovy v Bratislave, Košiciach, Michalovciach či v Martine.
„Okrem toho sme spustili aj projekt na využitie slnečnej energie, ako čistého a obnoviteľného zdroja energie pre prvých 20 slovenských škôl. Pripravujeme aj prvé inštalácie fotovoltických elektrární u komerčných zákazníkov a u zákazníkov z verejného sektora,“ povedal Kulla.
Výstavba viacerých veterných elektrární
Do rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE) plánuje štátny podnik do roku 2030 investovať 500 miliónov eur.
„Už v súčasnosti má značné množstvo našich zákazníkov ambiciózne záväzky v dekarbonizácii svojho podnikania a v rámci tendrov od nás žiadajú čoraz viac dodávky z OZE.
Týka sa to veľkej časti slovenského priemyslu, na ktorý je naviazané veľké množstvo pracovných miest,“ podotkol Kulla. Okrem slnečných elektrární plánuje SPP výstavbu viacerých veterných elektrární.
„Jednou z oblastí, do ktorej sa aktívne zapájame, je výroba elektriny z vetra, pretože ide o najčistejší zdroj s minimálnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. V súčasnosti máme rozpracovaných niekoľko investičných projektov a zámerov na vybudovanie a prevádzkovanie veterných parkov, napr. pri obci Drahovce, pri meste Galanta a v oblasti Záhoria,“ dodal Kulla.
Prvé čerpacie stanice na LNG
Spolu s rakúskou spoločnosťou Brantner SPP aktívne pripravuje výrobu obnoviteľných plynov. „Unikátna technológia premení odpad, ktorý dnes končí na skládke, okrem iného na biometán a biokompost využiteľný v poľnohospodárstve. Práve biometán môže pomôcť pri dekarbonizácii teplárenstva, priemyslu alebo dopravy,“ doplnil Kulla.
Štátny podnik nezabúda ani na rozvoj CNG a LNG projektov. „Rozširovanie možností využívania zemného plynu ako alternatívy, ktorá produkuje výrazne menej škodlivých emisií a menej hluku v porovnaní s konvenčnými palivami v doprave patrí dlhodobo k našim prioritám,“ povedal Kulla.
SPP v uplynulom roku uviedol do prevádzky v Trnave a Prešove prvé dve čerpacie stanice na skvapalnený zemný plyn LNG. Je na nej však možné natankovať aj stlačený zemný plyn CNG.
„Vysokokapacitné plniace stanice tak slúžia nielen pre ťažkú nákladnú dopravu, ale aj pre autobusovú a osobnú automobilovú dopravu. Týmto krokom sme zároveň rozšírili aj sieť našich verejných plniacich staníc na stlačený zemný plyn CNG na Slovensku na 23. Onedlho k nim pribudne ďalšia CNG stanica v Trenčíne a tretia LNG stanica na diaľnici D2 Brodské,“ uzavrel Kulla.
Najčítanejšia najnovšia správa
Izrael pokračoval v bombardovaní Pásma Gazy po tom, ako USA vetovali rezolúciu OSN o okamžitom prímerí
9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.
Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.
Zomreli tisíce ľudí
Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.
Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt
Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.
Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.
USA naďalej odmietajú prímerie
Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.
Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.
