Slovenskí vedci dodali, že aplikačný potenciál navrhovaného inovatívneho riešenia je v porovnateľnej citlivosti ako pri doteraz komerčne používaných senzoroch pre detekciu civilizačných chorôb.
Slovenskí vedci chcú senzory vyrobené z kuchynského bioodpadu na detekciu civilizačných chorôb
Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Slovenskej technickej univerzity (STU) prichádzajú s výskumom, ktorého podstata spočíva vo využití kuchynského odpadu v (bio)senzorických aplikáciách pre včasnú detekciu civilizačných chorôb.
Vedci uviedli, že aplikáciou rôznych fyzikálnych a chemických úprav a aktivačných metód sa agropotravinárske odpady premieňajú na karbonizovanú biomasu zvanú „biochar“.
Výhodou je jednoduchá príprava
„Biochar patrí medzi materiály, ktoré sa používajú na modifikáciu sieťotlačených uhlíkových elektrochemických senzorov (SPCE), a to najmä vďaka vlastnostiam, ako sú elektrická vodivosť, vysoká porozita povrchu, prítomnosť funkčných skupín s rôznym povrchovým nábojom a vysokou absorbčnou schopnosťou. Jeho výhoda spočíva v možnosti jednoduchej prípravy z obnoviteľnej biomasy,“ uviedla Alenka Opálková Šišková z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.
Uvedené senzory modifikované biocharom boli úspešne použité pri elektrochemickej detekcii ťažkých kovov, pesticídov, zvyškov veterinárnych liečiv, či rôznych biomolekúl, ako napr. glukóza, vitamín C či dopamín.
Slovenskí vedci dodali, že aplikačný potenciál navrhovaného inovatívneho riešenia je v porovnateľnej citlivosti ako pri doteraz komerčne používaných senzoroch pre detekciu civilizačných chorôb.
Aktuálne neexistuje komerčne dostupný tlačený senzor, ktorý využíva biocharový typ uhlíkového materiálu.
Podali si patentovú prihlášku
„Senzory vyrobené využitím uvedeného typu uhlíkatého materiálu sú vhodné na detekciu rôznych cieľových analytov/biomolekúl na veľmi nízkej koncentračnej úrovni s vysokou citlivosťou a selektivitou. Ide o komplexné riešenie, ktoré sa začína využitím kuchynského odpadu ako vstupného materiálu, cez vývoj tlačových kompozitných disperzií, až po masovú produkčnú tlač senzorov,“ dodala Opálková.
SAV informovala, že na projekte spolupracujú vedci z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Chemického ústavu SAV a Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Na predstavený inovatívny systém je podaná národná slovenská patentová prihláška PP 50073-2023.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia
7.9.2024 (SITA.sk) - Prvá misia vesmírnej lode Starliner spoločnosti Boeing s astronautmi sa v piatok v noci skončila jej návratom na Zem, no bez posádky. Šesť hodín po tom, čo loď opustila Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), pristála na raketovej strelnici White Sands v Novom Mexiku.
Zlyhanie trysky a únik hélia
Ako konštatuje agentúra AP, bol to pokojný záver drámy, ktorá sa začala júnovým štartom dlho odkladaného debutu posádky a rýchlo prerástla do zdĺhavej misie.
Ich cestu k vesmírnej stanici komplikovalo zlyhanie trysky a úniky hélia, a preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že ich návrat loďou Starliner by bol príliš riskantný.
Časť starého vybavenia z ISS
Starliner tak v piatok na Zem priviezol len časť starého vybavenia z ISS. Dvojicu astronautov domov dopraví až vo februári vesmírna loď Dragon spoločnosti SpaceX Elona Muska.
Loď sa na polročnú expedíciu vydá tento mesiac len s dvomi astronautmi, pretože dve miesta sú rezervované pre Wilmorea a Williamsovú.
Viac k téme: Starliner, Vesmírna loď
Zdroj: SITA.sk - Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia © SITA Všetky práva vyhradené.
