Cena benzínu podľa neho ostane naďalej v najbližšom čase v okolí 1 eura a 60 centov a cena nafty nad 1 eurom a 55 centami, hoci prestane atakovať métu 1 euro a 60 centov.
Situácia na slovenských pumpách by sa mala upokojiť, ceny by sa podľa analytika mohli postupne znova znižovať
Situácia na slovenských čerpacích staniciach by sa mala v najbližších dňoch upokojiť. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, ceny pohonných hmôt na slovenských čerpačkách by sa dokonca mohli znova začať postupne znižovať.
Ceny palív u nás už nateraz totiž svoj potenciál rastu z titulu posledných rastov cien ropy na svetovom trhu a cien palív na Rotterdamskej burze vyčerpali.
„Očakávame, že by sa v budúcom týždni mohli začať ceny palív postupne znižovať. Pri dlhšom výhľade však existuje riziko, že ceny budú vzhľadom na aktuálnu situáciu pri rope, americkom dolári a prichádzajúcich správ z USA, viac premenlivé,“ dodal Boháček.
V najbližšom čase nepríde k zásadnej zmene
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, napriek tomu, že cena ropy Brent zastavila v ostatných dňoch rast a ponorila sa späť pod 80 dolárov, v najbližšom čase nepríde k zásadnej zmene cien na našich čerpacích staniciach.
Cena benzínu podľa neho ostane naďalej v najbližšom čase v okolí 1 eura a 60 centov a cena nafty nad 1 eurom a 55 centami, hoci prestane atakovať métu 1 euro a 60 centov. „Ide o najvyššie úrovne od jari minulého roka,“ podotkol Pánis.
Ceny palív v ostatných krajinách
Zastavenie zdražovania, no s relatívne vyššími cenami bude podľa Pánisa realitou aj v okolitých krajinách. Naďalej však bude platiť, že naši západní susedia v Českej republike by mali mať v susedných krajinách EÚ najlacnejší benzín, ktorého cena by sa však nemala posúvať nad 1 euro a 45 eura po prepočte z českých korún.
O viac ako 10 centov je v porovnaní so slovenským priemerom lacnejší benzín v Poľsku, kde by jeho cena však mohla zostať pod 1 eurom a 60 centami. „Lacnejšie možno natankovať do zážihových motorov aj v Maďarsku a Chorvátsku, pričom slovinské ceny sa pohybujú len mierne nad 1 eurom a 50 centami. Priemerné ceny v Rakúsku by mali ostať mierne nižšie ako slovenské,“ dodal Pánis.
Česká republika je najlacnejšia z regiónu aj čo sa týka nafty, hoci jej cena ostane nad 1 eurom a 40 centami. Lacnejšia nafta je aj v Poľsku, kde sa pohybuje okolo 1 eura a 50 centov. Naopak, najdrahšia nafta zo susedných krajín EÚ je v Rakúsku, kde presahuje 1 euro a 60 centov pričom okolo tejto méty sa pohybuje aj v Maďarsku. Slovinské a chorvátske ceny sú oproti slovenským vyššie zhruba o 2-3 centy.
Priemerné ceny benzínu pokračovali v raste
Ako dodal Boháček, ceny benzínu sa u nás pohybujú v priemere o 12 centov nižšie ako v celej EÚ a o 17 centov nižšie ako vo všetkých krajinách eurozóny. Nafta je doma lacnejšia o 9 centov ako v EÚ, respektíve o 12 centov v porovnaní s eurozónou.
Priemerné ceny benzínu na domácich čerpacích staniciach v 3. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom opätovne pokračovali v raste, a to približne o 3 centy. Benzín natural 95 oktánov sa v priemere predával za 1,594 eura za liter a cena 98-oktánového benzínu bola 1,78 eura za liter. Liter motorovej nafty sme v rovnakom období tankovali rovnako drahšie a to v priemere za 1,546 eura za liter.
„Ceny benzínov sú u nás dnes na úrovniach z júla minulého roka a v porovnaní s minulým januárom dnes tankujeme o 2,4 % drahšie. Nafta sa predáva za ceny z polovice apríla 2024 a takto pred rokom sme ju tankovali o 3 centy na liter lacnejšie,“ konštatoval Boháček.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
