Rokovania Rady FPU v ostatných mesiacoch opakovane sprevádzali protesty časti kultúrnej obce.
Šimkovičová víta zmeny vo Fonde na podporu umenia, žiadne katastrofické scenáre podľa ministerky nehrozia
13.3.2025 (SITA.sk) - Rada Fondu na podporu umenia (FPU) schválila nový štatút a zvolila i nového predsedu. Za nový štatút zahlasovali ôsmi členovia Rady, proti bol jej predseda Dušan Buran. Jednej z členov Rady nehlasoval.
Po odhlasovaní štatútu Buran oznámil, že v apríli by mal skončiť mandát viacerým členom Rady, konkrétne ide o Irinu Čiernikovú, Annu Miklovičovú a Igora Piačku, pričom nie je možné, aby im bol mandát predĺžený. Rovnako predseda Rady FPU avizoval, že on sám sa o pozíciu predsedu opätovne uchádzať nebude.
Buran chcel odložiť hlasovanie
„Rozhodnutia Rady sú v príkrom rozpore s rozhodnutiami, ktoré robím ja, ako hlasujem ja. A myslím si, že kvôli akcieschopnosti Rady je dobré, aby mala predsedu, ktorý je nejako konformný s ostatnými členmi Rady," vyjadril sa.
Položil ale otázku, či by nebolo dobré odložiť hlasovanie, kým Rada nebude zaplnená, keďže v danom momente mala deväť členov, z ktorých trom sa čoskoro skončí mandát.
Napokon Rada hlasovala, doterajšieho podpredsedu Matúša Oľhu podporilo pri hlasovaní osem členov a členiek Rady. Proti bol jeden, jedna sa zdržala. Buranovi sa mandát končí na konci marca.
Oľha má podľa Šimkovičovej bohaté skúsenosti
Schválenie nového štatútu i predsedu Rady ocenila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). „Cieľom tejto aktualizácie je modernizácia a zefektívnenie procesov FPU s dôrazom na lepšiu podporu umeleckých projektov a umelcov na Slovensku. Žiadne z katastrofických scenárov, ktorými niektorí opoziční poslanci a aktivisti strašia, nehrozia," napísala na margo schváleného štatútu.
Novozvolený predseda Rady FPU Matúš Oľha podľa šéfky rezortu kultúry prichádza s bohatými skúsenosťami a má ambíciu podporovať transparentnosť, efektívnosť a rozvoj umeleckého prostredia. „Verím, že FPU bude konečne fungovať tak, ako má a šancu na podporu budú mať všetci, nie len skupinka vyvolených," uviedla na záver statusu na sociálnej sieti.
Platforma Otvorená kultúra! kritizovala návrh štatútu a tvrdila o ňom, že v niektorých bodoch je protizákonný, zároveň sa obávala ohrozenia výziev na aktuálny rok, vrátane tých, ktoré už boli vyhlásené.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
