Rezort práce chce investovať peniaze z druhého piliera do náročnejších projektov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Financovanie rozvoja reálnej ekonomiky

Celkový objem majetku v druhom dôchodkovom pilieri dosiahol ku koncu januára 2025 úroveň 17,4 miliardy eur. Súčasný stav však neumožňuje priame využitie týchto aktív na financovanie rozvoja reálnej ekonomiky. Úpravou regulačného rámca by podľa predbežnej informácie vydanej rezortom práce dôchodkové správcovské spoločnosti mohli presmerovať časť investícií do nových finančných nástrojov.

Pripomienkové konanie k plánovanej úprave sa uskutoční v priebehu apríla 2025. Verejnosť sa môže zapojiť do prípravy právneho predpisu zasielaním podnetov a návrhov.

Liberáli novelu zákona odmietajú

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) novelu zákona odmieta a je proti tomu, aby bol druhý pilier zdrojom pre konsolidáciu, čo nedávno nevylúčil ani minister financií Ladislav Kamenický. Poslanci NR SR za SaS Marián Viskupič a Martina Bajo Holečková upozorňujú, že v druhom pilieri nie sú peniaze vlády ale sú v ňom súkromné úspory takmer dvoch miliónov sporiteľov, ktorí si na dôchodkových účtoch sporia na vlastný dôchodok a na tieto peniaze nemá vláda právo siahnuť.

„Pri aktuálnom kupčení s hlasmi v parlamente hrozí, že si premiér Fico dokáže splniť svoju túžbu politicky ovládnuť druhý pilier. Ak sa v druhom čítaní do návrhu zákona pridajú pozmeňovacie návrhy, tak reálne hrozí, že sa zavedie napríklad povinné investovanie do štátom určených projektov, čím by sa peniaze sporiteľov mohli stať zdrojom financovania vládnych priorít,“ uviedol poslanec a podpredseda SaS Marián Viskupič. Upozornil, že ak vláda umožní politické zasahovanie do investičných stratégií dôchodkových fondov, výsledkom bude ohrozenie úspor sporiteľov a ich nižšie dôchodky.

Zdroje pre konsolidáciu

Poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková upozornila, že minister Kamenický nevylúčil, že by vláda mohla hľadať zdroje pre konsolidáciu aj znížením príspevkov do druhého piliera.

„Premiér Fico dlhodobo hľadá spôsob, ako sa dostať k úsporám sporiteľov v druhom pilieri, a vždy keď Robert Fico potrebuje peniaze na svoje populistické opatrenia, tak ich zoberie z druhého piliera, lebo si myslí, že si to ľudia nevšimnú, keďže im ich neberie priamo z peňaženky,“ pokračovala Holečková.

Zároveň pripomenula, že v tomto volebnom období už raz minister práce Erik Tomáš znížil príspevok do druhého piliera, čím podľa jej slov pripravil pracujúcich občanov o desiatky tisíc eur a najviac poškodil mladých ľudí. SaS preto vyzýva vládu, aby prestala experimentovať s peniazmi občanov a nesnažila sa ich použiť na financovanie štátnych projektov alebo konsolidáciu.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.