Skorým a veľmi teplým nástupom jari v tomto roku sme zaznamenali urýchlený nástup vegetácie. Tohtoročná sezóna samozberov jahôd sa tak stala výnimočná hlavne preto, že sa začala o dva až tri týždne skôr. Kvitnutie a dozrievanie jahôd teda prirodzene zareagovalo na zmenu počasia. Na Slovensku si v tomto roku môžeme nazbierať jahody na viac ako 40 miestach.

„Pri jahodách po nejakom útlme vnímame posledné tri roky nárast trendu a záujmu tieto samozbery. Určite to spôsobuje aj fakt, že Slovensko nie je sebestačné v produkcii jahôd a veľkú časť, aj keď nie vždy chutnú, dováža.

Sezóna jahôd ešte 2-3 týždne potrvá

Cena za kilo jahôd sa pri samozberoch pohybuje od 3 do 4,50 eur a takmer každý pestovateľ ich má uverejnené buď na webovej stránke, alebo sociálnej sieti.

„Podľa Situačnej a výhľadovej správy Ústredného kontrolného a Skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ÚKSUP) sa jahody na Slovensku pestujú na rozlohe okolo 200 hektárov za rok pri produkcii od tisíc do tisícpäťsto ton jahôd. Jahody sme na Slovensko v roku 2023 doviezli v hodnote viac ako 48 miliónov eur,“ zhodnotila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Sezóna jahôd by mala podľa odhadov ešte 2-3 týždne potrvať.

Jedny z najviac citlivých druhov počas kvitnutia

Marhule patria medzi druhy najviac ovplyvnené miernym podnebím strednej Európy kvôli neskorým jarným mrazom a ich produkcia je drasticky znížená. Marhule sú zároveň jedným z najviac citlivých druhov, najmä v štádiu kvitnutia.

„Čo sa týka marhúľ, tak tam je to také špeciálne. Tohtoročnú úrodu predpokladáme dobrú, aj napriek nejakému 20 až 30 % poškodeniu plošne a až 60 % poškodeniu skorých odrôd. To znamená, že pri skorých odrodách začne samozber v polovici júna a tie gro odrody začnú so samozberom okolo siedmeho júla, alebo prvý júlový týždeň,“ uviedol Žatko s tým, že kvôli mrazu sezóna marhúľ v predstihu nebude.

Pestovateľov marhúľ je menej

Podľa Holéciovej väčších pestovateľov marhúľ na Slovensku spočítame na prstoch jednej ruky.

„Dôvodom sú aj mimoriadne nepriaznivé roky, pri ktorých naši pestovatelia dopestovali len zlomok predpokladanej produkcie. Ťažko tu hovoriť o sebestačnosti práve pre nekontinuálne úrody v posledných rokoch,“ spresnila Holéciová za SPPK. Pavol Suran z Výskumného a šlechtitelského ústavu ovocinárskeho z Holovousy konštatoval, že pre šľachtiteľské programy je dôležité vyberať genotypy s vlastnosťami pre odolnosť voči jarnému mrazu.

„To znamená, že šľachtitelia, pokračovaním vo vývoji nových odrôd marhúľ chcú dosiahnuť zabezpečenie úrody aj so zachovaním kvality. Bude to aj podstatný aspekt adaptácie na klimatické podmienky pre marhule,“ uviedol Suran.

Odrody odolnejšie voči mrazu sú len fáma

Trošku je to taká fáma, že sú odrody odolnejšie voči mrazu. Uviedol Žatko z Bioplantu Ostratice s argumentom, že tieto odrody, ktoré sa tak nazývajú pre záhradkárov, nekvitnú tak úplne neskôr.

„Takže tie odolné sú vlastne neskôrkvitnúce. Ale ak je príroda zbláznena tak ako tento rok, nič vám to nepomôže. Preto podľa nás nejestvuje odolná odroda voči mrazu. Treba ich chrániť rovnako ako ostatné,“ vysvetlil. Samozber ako jeden z mála organizujú v dedinke Vysočany na ploche päť hektárov, čo je pravdepodobne aj najsevernejší samozber marhúľ na Slovensku.

Vybrali a vysadili tam vyše 20 odrôd, ktoré tam začali testovať. Momentálne sa ustálili na zhruba ôsmich a tie sú podľa neho dobré. Pestovanie marhúľ je zároveň čo sa týka náročnosti na pestovanie asi najvzácnejšie ovocie.

Dopyt po samozbere pokryť nestíhajú

„Odrodová skladba pri marhuliach je naozaj zložitá. Každý rok pri marhuliach treba počítať s takmer 5 % výpadkom, úhynom. Čiže za päť rokov, ak ste posadili 5-tisíc stromov sa môže stať, že vám 1000 stromov zomrie a vy niekedy neviete ani prečo. To ovocie je veľmi náchylné,“ spresnil Žatko.

„V marhuliach sme na Slovensku sebestační podľa úrody a počasia len na 10 až 26 % ako krajina. Čiže všetko ostatné, čo vidíte v obchode, je väčšinou zo zahraničia. Španielsko, Taliansko, Maďarsko a iné,“ uviedla Holéciová z SPPK. Podľa Žatka v dnešnej situácii nestíhajú pokryť dopyt po samozbere ani zďaleka. Čiže spracovanie je tak niekedy zbytočné. Ak ovocinári nastavia cenu na tri eurá na kilo, ktorá je pre nich veľmi dobrá, tak ľudia so samozberu mnohokrát vyzbierajú úrodu tak, že neostanú takzvané „padanky“ určené spracovanie.

„Myslím si, že záujem o marhule tiež postupne rastie. Ja tiež osobne v okolí vnímam minimálne už 3 ďalšie samozbery marhúľ, ale všetko sú to na juhu. Registrujem Pannonia Fruit, Plantex a tiež v Amazonite niečo posadili v Tekovskej Breznici,“ dodal na záver Žatko.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

7.9.2024 (SITA.sk) - Prvá misia vesmírnej lode Starliner spoločnosti Boeing s astronautmi sa v piatok v noci skončila jej návratom na Zem, no bez posádky. Šesť hodín po tom, čo loď opustila Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), pristála na raketovej strelnici White Sands v Novom Mexiku.

Zlyhanie trysky a únik hélia

Ich cestu k vesmírnej stanici komplikovalo zlyhanie trysky a úniky hélia, a preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že ich návrat loďou Starliner by bol príliš riskantný.

Časť starého vybavenia z ISS

Starliner tak v piatok na Zem priviezol len časť starého vybavenia z ISS. Dvojicu astronautov domov dopraví až vo februári vesmírna loď Dragon spoločnosti SpaceX Elona Muska.

Loď sa na polročnú expedíciu vydá tento mesiac len s dvomi astronautmi, pretože dve miesta sú rezervované pre Wilmorea a Williamsovú.

Viac k téme: Starliner, Vesmírna loď
Zdroj: SITA.sk - Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia © SITA Všetky práva vyhradené.