Zvyčajne, keď príde jar, armády vedú ofenzívy. Musíme byť pripravení na útočnú kybernetickú vojnu.
Ruské kyberútoky na Ukrajinu za posledný mesiac poľavili, ale môže sa to zmeniť, varuje prezident Microsoftu
Ruské kybernetické útoky na ukrajinské ciele počas uplynulého mesiaca poľavili, ale to by sa s príchodom jari mohlo zmeniť. Vo štvrtok to televízii CNN vo švajčiarskom Davose povedal prezident spoločnosti Microsoft Brad Smith.
Firma podľa jeho slov tiež za posledných 30 dní spozorovala podobný ústup aj v prokremeľskej digitálnej propagande spojenej s vojnou na Ukrajine.
„Práve teraz musí ruská vláda, ako to vidíme, zamerať toľko svojich zdrojov na ruské obyvateľstvo, aby sa pokúsila udržať podporu, že mimo Ruska existuje mierna úľava,“ vysvetlil Smith. Varoval však, že to sa môže rýchlo zmeniť.
„Zvyčajne, keď príde jar, armády vedú ofenzívy. Musíme byť pripravení na útočnú kybernetickú vojnu, útočné aktivity kybernetického vplyvu, a to je súčasť toho, na čo sa pripravujeme,“ dodal.
Smith tiež uviedol, že k 19. januáru Microsoft poskytol finančnú a technologickú pomoc Ukrajine v hodnote 436 miliónov dolárov.
Keď chceme mier, musíme poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine, vyjadril sa generálny tajomník NATO
Ukrajina potrebuje pokročilejšie zbrane, vyhlásil generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na Svetovom ekonomickom fóre. Jens Stoltenberg vo švajčiarskom Davose pre televíziu CNN povedal, že spojenci posilňujú svoju pomoc a „keď chceme mier ... musíme poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine“.
V súvislosti s dodávaním tankov Leopard nemeckej výroby, ktorých export z Poľska či Fínska musí odobriť Berlín, sa Stoltenberg vyjadril, že medzi spojencami je „nepretržitý dialóg“. Nemecko už poskytlo pomoc Ukrajine, zdôraznil, no zároveň poznamenal, že je potrebné, aby členovia aliancie dodali sofistikovanejšie zbrane. Nemecko v utorok naznačilo neochotu schváliť zásielky, pokiaľ USA nepošlú svoje vlastné tanky.
Šéf NATO tiež hovoril o havárii vrtuľníka pri Kyjeve, pri ktorej zomrelo 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra. Pre krajinu, ktorá počas vojny trpí, je to „nová tragédia“, uviedol.
Rusko je teroristický štát, vyhlásil Dostál a malo by to oficiálne povedať aj Slovensko, žiadajú poslanci
Skupina poslancov v piatok 13. januára predložila do NR SR návrh uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyhlásil Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus.
Hlavnými iniciátormi návrhu boli Ján Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Informoval o tom v tlačovej správe poslanec z SaS Ondrej Dostál.
Návrh podpísali aj ďalší
Predsedu NR SR Borisa Kollára požiadali, aby návrh uznesenia zaradil na program najbližšej riadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má začať 31. januára.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
V navrhovanom uznesení Národná rada SR odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi, ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky.
V návrhu uznesenia sa ďalej píše, že Slovensko neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.
Pod návrh uznesenia sa podpísali aj Anna Zemanová (SaS), Jaromír Šíbl (Občiansko-demokratická platforma ODP), Kristián Čekovský (ODP), Miroslav Kollár (Spolu - občianska demokracia), Juraj Krúpa (SaS), Alojz Baránik (SaS), Róbert Halák (ODP), Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Ján Mičovský (ODP), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (ODP), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Mária Kolíková (SaS).
Od útoku uplynie rok
Ako píše vo svojom statuse na sociálnej sieti Dostál, Rusko je teroristický štát, „a je načase, aby to oficiálne povedala aj Slovenská republika“.
Dodal, že podobné uznesenia alebo deklarácie už prijali napríklad Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, lotyšský parlament, estónsky parlament, dolná komora českého parlamentu či dolná komora poľského parlamentu.
„Blíži sa prvé smutné výročie začiatku vojenskej agresie ruského autoritárskeho režimu proti demokratickej Ukrajine (aj keď jej skutočný začiatok bol už v roku 2014). Je čas, aby sa k parlamentom európskych demokratických krajín, ktoré pomenúvajú veci pravým menom, pridal aj slovenský parlament,“ dodal Dostál.
Najčítanejšia najnovšia správa
Sociálna poisťovňa začne ľuďom zasielať dôchodkovú prognózu, závisieť bude od veku poistenca
Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.
Pripravovaný návrh vyhlášky
Ministerstvo práce a sociálnych vecí už pripravuje návrh vyhlášky, ktorou sa stanoví vzor dôchodkovej prognózy a podrobnosti o jej obsahu. Vyhláškou sa má stanoviť aj spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku poistenca a parametre, predpoklady a pravidlá na určenie zákonom vymedzených prognóz dôchodkových nárokov poistenca a na určenie vplyvu inflácie na tieto prognózy.
„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.
Prognóza závisiaca od veku poistenca
Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.
Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.
Tri scenáre
Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.
Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.
