Podľa aktuálne zverejnených informácií sa tento rok výrazne zvýšil odchod zdravotných sestier do dôchodku.
Rekordný počet sestier odišiel tento rok do dôchodku. Personálna kríza už zasiahla do bežnej starostlivosti
Pandémia ochorenia COVID-19 odkryla a prehĺbila mnohé problémy, ktoré slovenské zdravotníctvo trápia už roky. Jedným z tých najzávažnejších je nedostatok zdravotníckeho personálu.
Vyčerpaní zdravotníci počas pandémie strávili nekočné hodiny pri nemocničných lôžkach, riskovali vlastné životy aj životy svojich rodín v boji s nebezpečným koronavírusom. Napriek tomu za svoju prácu nemajú dostatočné ohodnotenie.
Viacerí odborníci sa obávajú, že lekári a zdravotné sestry začnú hromadne odchádzať buď do dôchodku alebo pracovať do zahraničia. O tom, že to nie je neopodstatený strach, vypovedá aj aktuálna situácia v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch.
Pôrodnica v Piešťanoch
Ako nemocnica v utorok informovala na sociálnej sieti, pôrodnica v rámci gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia sa zatvára. Posledné pôrody sa uskutočnia v stredu 26. mája. Dôvodom je zlá personálna situácia na novorodenenckom oddelení.
„Napriek snahe sa na novorodenecké oddelenie nepodarilo zohnať ďalších lekárov a od júna v tomto počte nie je možné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre novorodencov,“ píše sa v stanovisku nemocnice.
V prevádzke zostane gynekologická a odborná ambulancia, takže bude možné sa objednať na gynekologické operácie či zákroky, od 27. mája však nebude možné rodiť v tejto pôrodnici. O zatvorení pôrodnice sa pritom uvažuje aj v Nemocnici s poliklinikou Myjava.
Nízke dôchodky
Pred podobnými situáciami varoval aj lekár Martin Kulkovský, primár interného oddelenia v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica. Na sociálnej sieti upozornil, že stratégia personálnej podpory mala byť nastavená už dávno.
Motivovať sa mali všetci tí, ktorí do zdravotníctva vstupujú, ale slušným dôchodkom by sa mali oceniť aj tí, ktorí z neho odchádzajú. Práve masívny odchod zdravotných sestier do dôchodku bude pritom podľa Kulkovského v blízkej budúcnosti najväčší problém.
„Podľa aktuálne zverejnených informácií sa tento rok výrazne zvýšil odchod zdravotných sestier do dôchodku. Zatiaľ čo za celý predchádzajúci rok, teda 2020, ich bolo 706, do 11. mája tohto roku ich odišlo už 534,“ informuje primár.
Dodáva tiež, že za prvé štyri mesiace roka 2021 odišlo do dôchodku viac zdravotných sestier ako za celý rok 2018. Mnohé sestry pritom doteraz pracovali v nemocniciach a ambulanciách aj počas dôchodku, boli totiž „motivované“ nízkymi dôchodkami.
Vysoké riziko
Avšak práve v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa zrejme mnohí zdravotnícki pracovníci rozhodli či rozhodnú, že budú radšej poberať dôchodok ako riskovať pri tisícoch infikovaných pacientov.
„Málo personálu, veľa pacientov a neprimeraná byrokratická záťaž, keď sa pomer času stráveného pri lôžku pacienta vyrovnáva času strávenému pri dokumentácii, pôsobia demotivujúco,“ vysvetľuje jednu z príčin takýchto rozhodnutí Kulkovský.
Podľa neho však tento problém nikto nerieši. Pritom výsluhový dôchodok alebo aspoň určitá forma zdravotníckeho dôchodkového bonusu by mohla výrazným spôsobom zvýšiť atraktivitu práce v tejto oblasti.
Ani samotní pacienti by neboli proti, ako ukazuje prieskum verejnej mienky zverejnený Lekárskym odborovým združením. Až 56 percent opýtaných súhlasí s tým, aby bol zdravotníkom vyplácaný výsluhový dôchodok.
Odliv mozgov
Ďalším problémom je odchod zdravotníkov zo Slovenska do zahraničia. Už v roku 2014 približne 25-tisíc z celkovo 43-tisíc Slovákov žijúcich v Rakúsku pracovalo práve v oblasti zdravotníctva.
Podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí tam dnes žije a pracuje už viac ako 50-tisíc Slovákov. Aj keď údaje o tom, koľko z nich robí v zdravotníckom sektore aktualizované nie sú, predpokladá sa, že menej ako v roku 2014 to nie je.
Najväčším lákadlom sú určite peniaze. Priemerný plat u Rakúšanov bol v roku 2020 na úrovni 3 822 eur, čo je jeden z najvyšších v Európskej únii. Na Slovensku pritom pracujú aj také zdravotné sestry, ktoré zarobia menej ako 405 eur mesačne.
Platové rozpätie zamestnancov pracujúcich v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti sa však u nás pohybuje štandardne v rozmedzí od 769 eur do 1 618 eur. Veľká časť zdravotníkov odchádza aj do Českej republiky, kde neexistuje rečová bariéra.
Krajiny V4
Takisto si finančne polepšia, zdravotná sestra v roku 2020 podľa agentúry ČTK v Českej republike priemerne zarobila 47-tisíc českých korún za mesiac, teda v prepočte okolo 1 848 eur.
Česi aj takýmto spôsobom už dlhodobo pracujú na tom, aby sa počty lekárov a sestier navyšovali. Štyri roky po sebe im preto rastú personálne kapacity v dlhodobej aj následnej starostlivosti.
Na Slovensku sa ešte vláda Ivety Radičovej snažila situáciu riešiť tzv. mzdovým automatom, ktorý vznikol po štrajku lekárov v roku 2011. Ten zaručuje nemocničným lekárom každoročnú valorizáciu platov podľa priemernej mzdy v hospodárstve.
Predošlá vláda zase schválila 2,5 milióna eur pre lekárske fakulty na navýšenie počtov prijatých študentov. Nemalo pritom ísť o jednorazový prostriedok, avizovali, že peniaze dostanú vysoké školy aj v ďalších rokoch.
Od jesene chce súčasné vedenie Ministerstva zdravotníctva SR tiež zaviesť zásluhový systém príplatkov, ktorý sa bude odvíjať aj od spokojnosti pacientov, dosiahnutého vzdelania či odpracovaných rokov.
Napriek tomu podľa štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) chýba viac sestier spomedzi krajín V4 iba Poľsku. Rakúšania, Česi aj Maďari sú na tom lepšie. Slovensko v tomto rebríčku patrí medzi štyri najhoršie krajiny EÚ.
