Podľa Ústavy SR sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

V sobotu 21. januára sa na Slovensku koná v poradí deviate celoštátne referendum od vzniku samostatného štátu v roku 1993. Hlasovať je možné od siedmej ráno do 22:00.

Občania odpovedajú na otázku, či súhlasia, aby predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR bolo možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR, a to zmenou Ústavy SR. V prípade úspešného referenda by na vyvolanie predčasných volieb stačilo v parlamente 76 hlasov poslancov, teraz to je 90 hlasov, čiže ústavná väčšina. Zároveň by ich bolo možné vyvolať referendom.

Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie parlament. Strana Smer-SD vyzbierala na referendum 406-tisíc podpisov, z toho platných bolo 381 960 podpisov. Zorganizovanie referenda bude štát stáť 10,4 milióna eur.

Právo hlasovať v referende má občan SR, ktorý má právo voliť do Národnej rady SR, t. j. ktorý najneskôr v deň konania referenda dovŕši 18 rokov veku. Volič môže voliť na území SR vo volebnom okrsku, v ktorého zozname je zapísaný alebo v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu. Hlasovať do prenosnej schránky budú môcť osoby, ktoré sú v izolácii pre ochorenie COVID-19.

Podľa Ústavy SR sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Spomedzi ôsmich celoštátnych referend bolo na Slovensku doteraz platné len jedno, a to referendum o vstupe do Európskej únie, na ktorom sa v roku 2003 zúčastnilo 52,15 percenta voličov.

Bez väčších problémov začalo dnešné referendum v metropole Liptova. Ako pre agentúru SITA potvrdila hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková, o 07:00 otvorili všetkých 32 volebných miestností. Jediný problém riešili v mestskej časti Palúdzka, kde absentuje jeden z členov komisie, a tak zabezpečujú náhradníka.

Väčšina z nich je lokalizovaná v priestoroch základných a stredných škôl, v budove Základnej školy J. Kráľa na sídlisku Podbreziny je vytvorených až osem volebných okrskov. Obyvatelia liptovskomikulášskych mestských častí, podobne ako pri voľbách, majú možnosť zapojiť sa do referenda zväčša v priestoroch kultúrnych domov.

Vyjadriť sa k možnosti predčasného ukončenia volebného obdobia Národnej rady SR má viac ako 25-tisíc obyvateľov mesta. „O hlasovací preukaz v stanovenej lehote požiadalo 124 Mikulášanov a ďalší traja požiadali o voľbu poštou,“ doplnila Čapčíková.

Ide o v poradí deviate celoštátne referendum od vzniku samostatného štátu v roku 1993. Doteraz bolo platné len jedno, a to referendum o vstupe do Európskej únie, na ktorom sa v roku 2003 zúčastnilo 52,15 percenta voličov a za vstup do EÚ hlasovalo 92 percent voličov.

Každý volič dostane jeden hlasovací lístok s referendovou otázkou, kde zakrúžkuje odpoveď „áno“ alebo „nie“.

Vo volebnej miestnosti musí predložiť občiansky preukaz. V prípade úspešného referenda by na vyvolanie predčasných volieb stačilo v parlamente 76 hlasov poslancov, teraz to je 90 hlasov, čiže ústavná väčšina. Zároveň by ich bolo možné vyvolať referendom.

V porovnaní so spojenými októbrovými voľbami je účasť na referende počas prvých dvoch hodín nízka. Pre agentúru SITA to uviedol predseda volebnej okrskovej komisie číslo 62 v Základnej škole Narnia v Banskej Bystrici Pavel Legíň. Nízku účasť potvrdili aj zástupcovia ďalších okrskových komisií v tejto škole.

Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Petra Kováčiková, nemajú doteraz žiadne informácie o prípadných incidentoch, alebo iných problémoch v referendových miestnostiach v rámci Banskobystrického kraja.

„V niektorých obciach máme problémy s dodávkami elektrickej energie, práve zisťujeme rozsah. Všetky okrskové volebné miestnosti však boli otvorené,“ uviedol pre agentúru SITA podpredseda okresnej komisie pre referendum Miroslav Bancík s tým, že ide o 129 okrskov v rámci okresu Banská Bystrica.

„Z celkom 847 zapísaných voličov prišlo do deviatej hodiny hlasovať 13 ľudí, čo je skutočne málo,“ uviedol Legíň s tým, že prvý hlasujúci čakal už o 07:00 rovnako ako aj v októbri. Pre hlasovanie v referende je v Banskej Bystrici v sobotu 21. januára 2023 od 07:00 do 22:00 otvorených 78 volebných okrskov a volebných miestností.

Účasť na referende v najvyššie položenej volebnej miestnosti na Slovensku, ktorá sa nachádza na Štrbskom Plese, zvyšujú turisti a dovolenkujúci v Tatrách. Aj prvý volič, ktorý čakal pred miestnosťou ešte pred otvorením o 7:00, prišiel hlasovať s voličským preukazom. Informovala o tom agentúru SITA predsedníčka volebnej komisie Alexandra Kašovská.

Volebná miestnosť bola zriadená v budove vysunutého pracoviska obce Štrba, pod ktorú toto lyžiarske a turistické centrum patrí. Podľa Kašovskej tam približne do 13:30 prišli spomedzi domácich 92 oprávnených voličov zatiaľ ôsmi, kým na volebný preukaz odvolilo takmer päťdesiat. „Myslím si, že poobede či do večera bude viac ľudí, určite aspoň spomedzi turistov,“ povedala s tým, že vyššej účasti by podľa nej mohlo napomôcť aj dlhšie otvorenie volebných miestností do 22:00 v porovnaní s poslednými voľbami.

Medzi voličmi bol dnes v okrsku č. 4 aj Pavol zo Žiliny, ktorý prišiel do Tatier na kratšiu dovolenku. „Bol som si zalyžovať, zabežkovať a idem odvoliť. Spojil som príjemné s užitočným,“ uviedol. Na referendum prišiel, pretože to pokladá za povinnosť. „Toto obdobie je potrebné skončiť, treba aby tam bola konečne nová konsolidovaná vláda, ktorá bude robiť poriadok na Slovensku, a nie to, čo sa tam momentálne deje,“ zhodnotil.

Marián z Topoľčian navštívil volebnú miestnosť ešte predtým, než sa v Tatrách vybral na bežky a za priateľmi. Ako povedal, pokladá to za slušnosť. „Keď sa vyhlási referendum, občania by takéto niečo mali rešpektovať. Len ma mrzí, že ústavní činitelia toto referendum ignorujú, pretože tým nedávajú dobrý príklad pre ostatných obyvateľov Slovenska,“ poznamenal.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Pod Tatrami a na Spiši pretrváva silný vietor a sneženie, platí kalamitný stupeň a cestári radia necestovať

pod tatrami a na spisi pretrvava silny vietor a snezenie plati kalamitny stupen a cestari radia necestovat

4.2.2023 (Webnoviny.sk) - V regióne Tatier, podhorí a na Spiši pretrváva nepriaznivá situácia spojená s hustým snežením a silným vetrom. Prvý kalamitný stupeň platí aj naďalej pre okresy Poprad a Kežmarok.

Potvrdil to pre agentúru SITA riaditeľ Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja pre oblasť Poprad Marcel Polomský. Silný vietor má pretrvávať až do večerných hodín.

Všade je to rovnako zlé

„Pod horami fúka vietor, hore v lesoch s vyššou nadmorskou výškou viac sneží, je to všade rovnako zlé. Dole, tým, že zafukuje cesty, hore, tým, že rýchlo pribúda sneh,“ komentoval Polomský situáciu v sobotu ráno.

Cestári boli v teréne celú noc, na pomoc do regiónu im prišlo aj päť sypačov z ostatných oblastí v rámci Prešovského samosprávneho kraja.

„Predpoveď na silný vietor je do večera do 18:00, dovtedy sa nám nič svetoborné spraviť nepodarí. Vodičov prosím o trpezlivosť a tí, ktorí nemusia, nech necestujú,“ uviedol.

O najkomplikovanejších úsekoch sa podľa jeho slov ani hovoriť nedá, všetky sú vzhľadom na počasie zlé. Naďalej sú pre silný vietor a tvorbu závejov uzavreté cesty III/3061 medzi Štrbou a Šuňavou a tiež III/3063 Lučivná.

Informačný portál Slovenskej správy ciest upozorňuje, že na cestách II/542 Spišská Belá - Spišská Stará Ves, tiež tretej triedy v obvodoch Haligovce a Spišská Stará Ves sú nutné snehové reťaze pre vozidlá nad 3,5 tony.

Platí viacero výstrah

Slovenský meteorologický ústav (SHMÚ) vydal na sobotu pre okres Poprad viacero výstrah. Druhý stupeň pred snežením platí do 18:00, až do polnoci platí druhý stupeň výstrahy pre snehové jazyky a záveje a tiež vietor.

Na horách platí pred vetrom výstraha tretieho stupňa, v polohách nad približne 1 800 metrov sa miestami očakáva výskyt mimoriadne silného vetra, ktorý dosiahne krátkodobo, v nárazoch, rýchlosť 160 až 180 kilometrov za hodinu alebo priemernú rýchlosť do 110 až 120 km/h, čo predstavuje mohutnú víchricu až orkán.

„Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe a oblasti extrémne vysoká a predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne,“ napísali meteorológovia.

V sobotu ráno SHMÚ zároveň upozornil na to, že v nižších polohách pod Tatrami už zaznamenali prudký až búrlivý vietor, s nárazmi od 70 do 100 km za hodinu.

„Vietor môže spôsobiť aj väčšie škody, napríklad poškodené či strhnuté strechy a iné predmety, spadnuté stromy, elektrické vedenie, pričom v aktuálnej situácii môžu stromy padať ľahšie pod váhou väčšieho množstva snehu, ktoré napadlo v uplynulých dňoch,“ avizoval na sociálnej sieti.

Počasie: Priebeh zimy pripomínal skôr november alebo skorú jar

klimatológ Pavel Matejovič: Doterajší priebeh zimy pripomínal skôr november alebo skorú jar. Január bol na celom území Slovenska silne až mimoriadne nadnormálny, február môže byť najchladnejším mesiacom tejto zimy uviedol.

V Košiciach a Kamenici nad Cirochou bol tohtoročný január najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní, na zvyšnom území bol január druhý až piaty najteplejší.

"V minulosti sa však už vyskytla aj teplejšia zima. Napríklad priemerná teplota decembra a januára počas zimy 2006/2007 dosiahla v Hurbanove hodnotu 3,9 stupňa Celzia, počas tejto zimy je to asi o 0,5 stupňa Celzia menej," poukázal Matejovič.

Úhrny zrážok dosiahli viac ako 200 % mesačného normálu

Január bol podľa neho veľmi bohatý aj na atmosférické zrážky. Úhrny zrážok dosiahli viac ako 200 percent mesačného normálu. "V nižších polohách boli zrážky zväčša vo forme dažďa, no v druhej polovici januára v horských oblastiach už väčšinou snežilo," priblížil klimatológ s tým, že v stredných horských polohách na severe Slovenska dosahuje snehová pokrývka aktuálne okolo pol metra a stále sa zvyšuje.

Február bude mať podľa prognostických modelov odlišný charakter. S veľkou pravdepodobnosťou bude najchladnejším mesiacom tejto zimy, skonštatoval Matejovič. Teplejšie prúdenie z Atlantického oceána postupne vystrieda chladnejšie z východnej Európy. "V priestore Škandinávie a východnej Európy sa bude nachádzať mohutná tlakový výš, pričom po jej prednej strane k nám bude prúdiť studený pevninský vzduch," poznamenal.

V kotlinách severného Slovenska klesnú teploty aj pod mínus 20 stupňov Celzia

Postupne sa podľa klimatológa bude výraznejšie ochladzovať nielen na severe Slovenska, ale celodenné mrazy sa budú pravdepodobne vyskytovať aj v nížinách juhozápadného Slovenska. "Pri takýchto situáciách sa v oblasti Stredomoria zvyknú vytvárať tlakové níže, ktoré prinášajú výdatné sneženie aj na juh Slovenska," skonštatoval Matejovič s tým, že veľmi nízko budú klesať aj minimálne teploty. Je pravdepodobné, že v kotlinách severného Slovenska klesnú teploty aj pod mínus 20 stupňov Celzia, doplnil.

Február môže ešte "zamiešať kartami"

Február môže podľa klimatológa ešte "zamiešať kartami". "V každom prípade však zima ešte nepovedala posledné slovo a treba rátať tak so silnými mrazmi, ako aj výdatným snežením," podotkol Matejovič s tým, že zima ako celok sa bude dať hodnotiť až na konci februára.

Je však podľa neho pravdepodobnejšie, že celkový priemer zimy bude mať kladnú teplotnú odchýlku od dlhodobého priemeru. Do priemeru sa ráta priemerná teplota všetkých troch zimných mesiacov.

Odporúčame:

Počasie na 10 dní