Slovenská národná strana by podľa prieskumu ostala pred bránami Národnej rady SR s 2,1 percenta opýtaných.
Progresívne Slovensko by podľa prieskumu zvíťazilo nad Smerom, SNS by sa vo voľbách prepadla
17.1.2025 (SITA.sk) - Ak by sa voľby konali v prvej polovici januára, víťazom by bolo hnutie Progresívne Slovensko (PS). Zvíťazilo by so ziskom 23,9 percenta voličských hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia. Dáta boli zbierané online medzi 9. a 13. januárom 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 001 respondentov starších ako 18 rokov.
Do parlamentu by sa dostala aj Republika
Druhé miesto vo volebnom modeli obsadila v súčasnosti najsilnejšia koaličná strana Smer-SD, a to s podporou 18,4 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD, ktorý by volilo 11,5 percenta účastníkov prieskumu. Do parlamentu by sa dostali ďalšie štyri strany. Na štvrtom mieste by skončilo v súčasnosti mimoparlamentné hnutie Republika s volebným ziskom 8,9 percenta hlasov.
Nasleduje strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorej by svoj hlas odovzdalo 6,7 percenta respondentov. Ďalších 6,3 percenta opýtaných by volilo hnutie Slovensko a do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie s volebným ziskom 5,9 percenta.
Pred bránami Národnej rady SR by skončili Demokrati do štyrmi percentami hlasov, hnutie Sme rodina, ktoré by volilo 3,6 percenta respondentov, a tiež Maďarská aliancia, ktorá by získala 3,4 percenta hlasov. Do parlamentu by sa nedostala ani strana Za ľudí s podporou 2,3 percenta a Slovenská národná strana (SNS), ktorej by hlas odovzdalo 2,1 percenta opýtaných.
Volebná účasť na úrovni 60 percent
Ľudová strana Naše Slovensko by získala 1,4 percenta, ďalšie subjekty by získali menej ako jedno percento hlasov voličov. Deklarovaná volebná účasť bola na úrovni 60,1 percenta.
Pri prepočítaní hlasov na mandáty v parlamente by progresívci v NR SR obsadili 44 kresiel, Smer-SD by mal o desať kresiel menej, teda 34. Strana Hlas-SD by získala 21 mandátov. Hnutie Republika by disponovalo 16 poslancami. Matovičovci a SaS by mali zhodne po 12 mandátov a KDH by obsadilo 11 parlamentných kresiel.
Hnutie PS najčastejšie podporujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, obyvateľstvo miest nad 100-tisíc obyvateľov, a tiež najmladšie vekové kategórie. Smer zas jednoznačne vedie medzi ľuďmi staršími ako 65 rokov, a tiež má podporu u ľudí so základným vzdelaním, a tých, ktorí bývajú v obciach s menej než tisíc obyvateľmi.
Ženy obľubujú hnutie Sme rodina
Hnutie Republika volia častejšie muži, medzi voličstvom tohto subjektu je ich temer dvakrát toľko ako žien. V porovnaní s inými vekovými kategóriami častejšie oslovuje elektorát v strednom veku, so základným vzdelaním a z najmenších obcí.
Demokrati aj hnutie Slovensko oslovujú častejšie mladších voličov, podobne ako SaS, ktorá má ale nadpriemernú podporu vo vekovej kategórii 45 až 54 rokov.
Kresťanských demokratov podporujú všetky vekové kategórie, svoju „baštu“ ale majú v Prešovskom kraji, kde konkurujú Hlasu v súboji o tretie miesto v popularite. Hnutie Sme rodina má výraznú podporu medzi ženami, ak by volili iba ony, subjekt by sa v januári dostal do parlamentu. Taktiež ho nadpriemerne podporujú voliči so základným vzdelaním.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
