29.9.2022 (Webnoviny.sk) - Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) poskytne 300-tisíc eur zo svojej rezervy na podporu komunitného života, či už ide o spoločenské, alebo športové aktivity.

Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Úrad vlády podporí napríklad obec Hlinné v okrese Vranov nad Topľou, ktorá dostane dotáciu na vybudovanie workoutového ihriska. Ihrisko bude možné využiť nielen na športové aktivity obyvateľov obce všetkých vekových kategórií, ale stane sa miestom stretávania sa.

„Pandémia silne narušila sociálne väzby, ale aj vzťahy medzi ľuďmi. Aj prostredníctvom týchto projektov preto chceme naštrbené medziľudské vzťahy naprávať a prispieť k budovaniu komunitného života,“ povedal premiér.

Ďalším podporeným projektom je aj vybudovanie oddychovo-prezentačnej zóny pri Vyhliadkovej veži Jablonec v okrese Pezinok, ktorá pomôže rozvoju turistického a komunitného života.

Podpora miestnych včelárov

Dotáciu získalo napríklad tiež Mestské kultúrne stredisko v Sabinove na organizáciu jesenného festivalu, ktorého cieľom je predstaviť komunitu včelárov širokej verejnosti, zvýšiť povedomie o ich práci a umožniť im odprezentovať vlastné, lokálne produkty.

V okrese Gelnica, ktorý patrí k najmenej rozvinutým okresom na Slovensku, bude podporené OZ Bansko-robotnícky spolok Helcmanovce. Detská banícka akadémia v obci Helcmanovce prispeje k rozvoju komunitného života a zachová zvyky a tradície baníctva.

Z dôvodu veľkého počtu poslaných žiadostí bolo cieľom predsedu vlády podporiť projekty takmer v každom okrese na Slovensku. „Finančné prostriedky z rezervy predsedu vlády budú transparentne rozdelené a zmiernia pocit sociálnej izolácie, ktorý tu bol počas pandémie. Dúfam, že tieto projekty nadchnú mladých aj dospelých pre prácu v komunite,“ dodal Eduard Heger

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.

NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.

Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens

Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.

Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.

Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska

Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).

To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.

Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené