• Dnes je: Utorok 16. augusta 2022 meniny má Leonard

Poľsko vyhlásilo na hranici núdzový stav, dôvodom je prílev migrantov zo susednej krajiny

Poľsko vyhlásilo na hranici núdzový stav, dôvodom je prílev migrantov zo susednej krajiny

Veľvyslanectvo SR vo Varšave preto občanom Slovenska odporúča, aby v prípade kontaktu s príslušníkmi bezpečnostných zložiek zvýšili opatrnosť a riadili sa ich pokynmi.

7.9.2021 (Webnoviny.sk) - Poľsko vyhlásilo v prihraničnej oblasti s Bieloruskom núdzový stav na území šiestich okresov Podleského vojvodstva (okresy Sejny, Augustów, Sokołów, Białystok, Hajnówka, Siemiatycze) a v dvoch okresoch Lublinského vojvodstva (okresy Biała Podlaska a Włodawa).

Dôsledkom núdzového stavu je obmedzenie niektorých aktivít v daných regiónoch. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o tom informuje na svojej webovej stránke.

Pokyny slovenského veľvyslanectva

Obmedzenia sa týkajú zákazu pobytu, zákazu organizovania a zúčastňovania sa na verejných zhromaždeniach, povinnosti nosiť so sebou doklad totožnosti a zákaz fotiť a inak zaznamenávať vzhľad miest, oblastí a objektov súvisiacich s hraničnou infraštruktúrou.

Obmedzený je tiež prístup k informáciám o činnostiach vykonávaných v súvislosti s ochranou hraníc a predchádzaní nelegálnej migrácie.


Veľvyslanectvo SR vo Varšave preto občanom Slovenska odporúča, aby v prípade kontaktu s príslušníkmi bezpečnostných zložiek (pohraničná stráž, polícia, ozbrojené sily) zvýšili opatrnosť a riadili sa ich pokynmi.

Poľsko ohrozujú Rusi a Bielorusi

Poľský parlament v pondelok podporil výnimočný stav na hraniciach s Bieloruskom pre prílev migrantov zo susednej krajiny. Stav už minulý týždeň vyhlásil prezident Andrzej Duda, čo bol bezprecedentný krok v postkomunistickej histórii Poľska.


Parlament odhlasoval výnimočný stav po tom, ako premiér Mateusz Morawiecki povedal poslancom, že Poľsko čelí hrozbe z Ruska a Bieloruska. Predseda vlády zdôraznil, že obrana hraníc je zodpovednosťou štátu a „Moskva s Minskom majú rozpísané scenáre“, ktoré ohrozujú poľskú bezpečnosť a suverenitu.

Spolu s ďalšími politikmi Morawiecki tiež argumentoval v prospech výnimočného stavu s tým, že Moskva tento mesiac odštartuje veľké vojenské cvičenia v Rusku a Bielorusku.

Akt hybridnej vojny

Výnimočný stav okrem iného umožňuje úradom zabrániť novinárom a ďalším civilistom v činnosti do troch kilometrov od hranice s Bieloruskom. Niektorí poslanci obvinili vládu z toho, že opatrenie používa na obmedzenie práv novinárov na prácu a občanov na právo získať informácie z hraníc.


Podpredseda opozičnej Občianskej platformy Tomasz Siemoniak dokonca vládu obvinil z toho, že výnimočný stav v súčasnosti nie je potrebný a úrady to využívajú na odvedenie pozornosti od rastúcich cien, škandálov a problémov v zdravotníctve.

Poľsko, Litva a Lotyšsko, tri krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré hraničia s Bieloruskom, obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že do ich krajín nelegálne tlačí migrantov z Iraku, Afganistanu, Sýrie a iných krajín. Nazývajú to aktom "hybridnej vojny" proti ich krajinám ako odplatu za sankcie EÚ.

Migranti uviazli aj na hranici

Tisíce migrantov poľské úrady zatlačili späť alebo umiestnili do uzavretých centier pre prisťahovalcov. Hlavná pozornosť sa už niekoľko týždňov sústreďuje na skupinu približne 30 ľudí, ktorí už niekoľko týždňov viaznu na poľsko-bieloruskej hranici. Medzinárodná organizácia pre migráciu v Ženeve uviedla, že migranti čelia „mimoriadne ťažkým podmienkam s obmedzeným prístupom k pitnej vode a potravinám, lekárskej pomoci, hygienickým zariadeniam a ubytovaniu".


„Predlžovanie tejto neprijateľnej situácie vážne ohrozuje životy a zdravie migrantov," uviedla. Osud skupiny vyvolal obavy aj v Poľsku, kde kritici obviňujú vládu z nehumánneho prístupu. Vláda na hranici nasadila armádu a posilnila ju žiletkovým drôtom. Migrantom tiež odmieta poskytnúť možnosť uchádzať sa v Poľsku o azyl.

Úrady zverejnili zábery pomoci

Proti tvrdeniu, že skupina sú obete ukrátené o humanitárnu pomoc, sa poľskí politici ohradili. Premiér počas skoršej tlačovej konferencie povedal, že skupine ľudí v pohraničnom území poskytujú bieloruské bezpečnostné služby jedlo a peniaze a využívajú ich na pokusy o nelegálny vstup do krajiny.


Úrady tiež zverejnili zábery, ktoré ukazujú bieloruské bezpečnostné sily poskytujúce migrantom jedlo, oblečenie a odvoz autom, pričom niektoré snímky ukazovali pravdepodobne aj členov bieloruského červeného kríža, ktorí ich navštívili minulý týždeň.


Minister vnútra Mariusz Kaminski sa vyjadril, že väčšina ľudí, ktorí prišli nelegálne do Poľska, boli Iračania, ktorí cestovali z Bagdadu do Minsku. Tiež medzi nimi bola skupina Afgancov, čo roky žila v Rusku a teraz dostala ponuku na vstup do EÚ.


Najčítanejšia najnovšia správa

Pohreb kardinála Jozefa Tomka v Košiciach: Svätá omša bude v latinskom a slovenskom jazyku

pohreb kardinala jozefa tomka v kosiciach svata omsa bude v latinskom a slovenskom jazyku

16.8.2022 (Webnoviny.sk) - V utorok od 11:00 sa v Dóme sv. Alžbety v Košiciach koná pohreb kardinála Jozefa Tomka.

Vzdať úctu mu pred samotným obradom mohli dať ľudia ešte do 9:00, dovtedy tam boli vystavené jeho ostatky. Len za nedeľu a pondelok do chrámu z tohto dôvodu prišlo podľa hovorcu Košickej arcidiecézy Jaroslava Fabiana približne deväťtisíc ľudí.

Pre tých, ktorí sa v utorok do dómu na pohreb nedostanú, je vonku pred Urbanovou vežou pripravená veľkoplošná obrazovka. Prostredníctvom nej budú môcť sledovať priamy prenos z obradu.

Obrady povedie arcibiskup kardinál Duka

Na poslednej rozlúčke sa zúčastní aj bývalý osobný tajomník Jána Pavla II., emeritný krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz.  Pohrebné obrady povedie emeritný pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka.

Košická arcidiecéza očakáva, že na poslednej rozlúčke s kardinálom Tomkom sa zúčastnia tisíce veriacich i zasvätených, aj stovky kňazov. Očakávajú aj účasť slovenských, maďarských, českých i moravských biskupov, no aj biskupov z Poľska a Ukrajiny. Očakávaná je prítomnosť najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidentky Zuzany Čaputovej, premiéra Eduarda Hegera a predsedu parlamentu Borisa Kollára.

Prítomných v úvode privíta košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Pohrebné obrady sa budú konať podľa zvyklostí pri pohreboch členov kardinálskeho zboru. Svätá omša bude v latinskom a slovenskom jazyku. Na organe bude hrať František Beer, hudobný sprievod zabezpečí Zbor a orchester sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach pod vedením dirigenta Viliama Gurbaľa. V závere omše sa prítomným poďakuje košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

Mesto vyčlenilo 25-tisíc eur

Mesto Košice ešte počas minulého týždňa informovalo, že je na pohreb kardinála pripravené. Primátor Jaroslav Polaček a vedenie mesta vyčlenili na zabezpečenie organizácie tejto udalosti sumu 25-tisíc eur. Zóna Dómu sv. Alžbety sa zmenila na pietne miesto.

Od piatka zdobia košickú Hlavnú, Mlynskú a Alžbetinu ulicu vlajky s vatikánskymi, slovenskými a košickými insígniami a kvetinová výzdoba, ktorú zabezpečuje Správa mestskej zelene. Samospráva avizovala aj zvýšenú čistotu v uliciach.

Mesto už vopred vyzvalo majiteľov reštaurácií a podnikov v okolí Dómu sv. Alžbety, aby od nedele do utorka znížili intenzitu reprodukovanej hudby. Na dodržiavanie verejného poriadku dohliadajú príslušníci bezpečnostných zložiek.

Desiatky autobusov s pútnikmi

Pre autobusy a autá sú pripravené záchytné parkoviská. Samospráva uviedla, že podľa odhadov má do Košíc prísť približne 100 autobusov s pútnikmi z celého Slovenska.

„Autobusy majú podľa pokynu organizátorov vyložiť ľudí na autobusovej stanici, odkiaľ sa ďalej cez Mlynskú ulicu presunú k dómu. Využiť môžu aj záchytné parkovisko v Košickej futbalovej aréne na ulici Pri prachárni 13. Pre osobnú dopravu je pripravený parkovací dom pri Steel Aréne,“ avizovalo mesto.


Počas smútočného obradu bude zabezpečená aj zdravotná služba, požiarna ochrana a toalety.


Kardinál Jozef Tomko zomrel v pondelok 8. augusta vo svojom byte v Ríme vo veku 98 rokov.


Narodil sa 11. marca 1924 v obci Udavské pri Humennom, bol slovenský rímskokatolícky biskup, kardinál, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála Alberta Vankoyea 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.

V roku 1945 odišiel študovať do Ríma, kde bol o štyri roky neskôr aj vysvätený za kňaza. Z tohto dôvodu sa pre nástup komunistického režimu nemohol vrátiť na Slovensko. V roku 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie