22.1.2023 (Webnoviny.sk) - Výsledky referenda naznačujú, že na Slovensku jestvujú viaceré občianske postoje, myslí si politológ Ján Ruman z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Fakt, že z deviatich referend, ktoré sa v SR dosiaľ uskutočnili, bolo platné len jedno, podľa neho demonštruje, že určitá skupina voličov dosiaľ neporozumela inštitútu referenda.

Ďalšiu skupinu občanov podľa Rumana predstavujú tí, ktorí považovali svoju účasť za nepotrebnú vzhľadom na to, že sa aj tak budú konať predčasné voľby.

„Tretia skupina sa referenda nezúčastnila, lebo argumentuje Ficom – teda, že referendum je nástrojom strany Smer-SD opätovne získať moc. Štvrtá skupina občanov, ktorých by som nazval konštitučnými puritánmi, považuje takéto referendové experimenty súvisiace so zásahom do ústavného textu za nebezpečné z hľadiska precedensu a ktoré môžu potenciálne ohroziť princípy zastupiteľskej formy demokracie," uviedol pre agentúru SITA.

Voličov mohlo podľa politológa od účasti na referende odradiť, že bolo spájané s určitou politickou stranou

Účasť na referende síce nepresiahla hranicu požadovanú pre jeho platnosť, avšak nie je ani jednou z historicky najnižších, ktoré sme v rámci referend na Slovensku zaznamenali, vraví politológ Jakub Bardovič z Katedry politických vied na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, celé referendum je potrebné chápať v kontexte toho, že je spájané s určitou politickou stranou, čo mohlo mnohých voličov od účasti odradiť. Za významný faktor, ktorý ovplyvnil účasť označil tiež veľmi nenápadnú kampaň, a rovnako to, že mnohí politickí aktéri sa do nej nezapojili, prípadne avizovali svoju neúčasť v referende.

Komplikovanejšie zhodnotenie výsledkov

Zhodnotenie výsledkov referenda je podľa Bardoviča najmä v prípade nižšej účasti komplikovanejšie, než v prípade volieb. Vyplýva to z toho, že okrem bežných dôvodov neúčasti, ktoré sú prítomné vo voľbách, pri referende sa pripája i potenciálne vyjadrenie nesúhlasu s otázkou či otázkami.

„V prípade ak volič vie, že je nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia požadovanej volebnej účasti a súčasne nechce hlasovať za, stáva sa jeho neúčasť silnejším vyjadrením jeho názoru, ako samotná účasť, ktorou len zvyšuje kvórum. Toto bol rovnako prípad tohto referenda, kedy sa aj stabilní voliči z dôvodu svojho nesúhlasu nezúčastnili volieb. Aj preto akýkoľvek pokus o interpretovanie výsledkov v zmysle, že si voliči vo všeobecnosti na Slovensku jednoznačne želajú zmenu Ústavy, nie je korektný, a to i napriek tomu že drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za," povedal politológ.

Sme v špecifickej situácii

Skôr však možno podľa neho hovoriť o istom segmente, ktorý sa k danému návrhu prikláňa. „Na druhej strane je však vhodné dodať, že existuje súčasne skupina voličov, ktorá by aj súhlasila so znením referendovej otázky, no z dôvodu existujúcej nálepky previazanej s konkrétnou politickou stranou odmietli participovať na tejto agende," poznamenal Bardovič.

Riešenie problematiky, ktorá bola predmetom referenda bude podľa Bardoviča napokon diskutované na úrovni Národnej rady SR (NR SR). Ako jedinú cestu vníma dosiahnutie politického konsenzu v rámci parlamentu. Podotkol ale, že sme sa dostali do špecifickej situácie, vzhľadom na to, že ako NR SR, tak i referendum súčasne riešili tú istú tému.

Považuje to za aspekt, ktorý mohol istú skupinu voličstva ovplyvniť pri rozhodovaní sa, prípadne i pri samotnej účasti na referende. Konanie referenda či prístup k nemu sa ale podľa Bardoviča môže stať jednou z tém napríklad pre najbližšie prezidentské voľby.

Napokon je tu podľa politológa skupina občanov, ktorí formu priamej demokracie považujú za jediný nástroj, ako sa reálne podieľať na moci a nečakať na dohodu medzi politickými elitami.

Účasť ovplyvnilo viacero faktorov

Účasť podľa Rumana potvrdila očakávania i výsledkový trend nastavený predošlými referendami, pri ktorých v priemere dosahovala 20 percent. Dodal však, že účasť na referende ovplyvnilo viacero faktorov, medzi nimi aj informovanosť v mediálnom priestore, keďže mienkotvorné médiá podľa politológa o referende informovali minimálne.

Zároveň mohlo účasť ovplyvniť i počasie, keďže po piatkovom snežení bola vo viacerých slovenských regiónoch zhoršená dopravná situácia.

Voličov mohlo podľa politológa od účasti na referende odradiť, že bolo spájané s určitou politickou stranou

Účasť na referende síce nepresiahla hranicu požadovanú pre jeho platnosť, avšak nie je ani jednou z historicky najnižších, ktoré sme v rámci referend na Slovensku zaznamenali, vraví politológ Jakub Bardovič z Katedry politických vied na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, celé referendum je potrebné chápať v kontexte toho, že je spájané s určitou politickou stranou, čo mohlo mnohých voličov od účasti odradiť. Za významný faktor, ktorý ovplyvnil účasť označil tiež veľmi nenápadnú kampaň, a rovnako to, že mnohí politickí aktéri sa do nej nezapojili, prípadne avizovali svoju neúčasť v referende.

Komplikovanejšie zhodnotenie výsledkov

Zhodnotenie výsledkov referenda je podľa Bardoviča najmä v prípade nižšej účasti komplikovanejšie, než v prípade volieb. Vyplýva to z toho, že okrem bežných dôvodov neúčasti, ktoré sú prítomné vo voľbách, pri referende sa pripája i potenciálne vyjadrenie nesúhlasu s otázkou či otázkami.

„V prípade ak volič vie, že je nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia požadovanej volebnej účasti a súčasne nechce hlasovať za, stáva sa jeho neúčasť silnejším vyjadrením jeho názoru, ako samotná účasť, ktorou len zvyšuje kvórum. Toto bol rovnako prípad tohto referenda, kedy sa aj stabilní voliči z dôvodu svojho nesúhlasu nezúčastnili volieb. Aj preto akýkoľvek pokus o interpretovanie výsledkov v zmysle, že si voliči vo všeobecnosti na Slovensku jednoznačne želajú zmenu Ústavy, nie je korektný, a to i napriek tomu že drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za," povedal politológ.

Sme v špecifickej situácii

Skôr však možno podľa neho hovoriť o istom segmente, ktorý sa k danému návrhu prikláňa. „Na druhej strane je však vhodné dodať, že existuje súčasne skupina voličov, ktorá by aj súhlasila so znením referendovej otázky, no z dôvodu existujúcej nálepky previazanej s konkrétnou politickou stranou odmietli participovať na tejto agende," poznamenal Bardovič.

Riešenie problematiky, ktorá bola predmetom referenda bude podľa Bardoviča napokon diskutované na úrovni Národnej rady SR (NR SR). Ako jedinú cestu vníma dosiahnutie politického konsenzu v rámci parlamentu. Podotkol ale, že sme sa dostali do špecifickej situácie, vzhľadom na to, že ako NR SR, tak i referendum súčasne riešili tú istú tému.

Považuje to za aspekt, ktorý mohol istú skupinu voličstva ovplyvniť pri rozhodovaní sa, prípadne i pri samotnej účasti na referende. Konanie referenda či prístup k nemu sa ale podľa Bardoviča môže stať jednou z tém napríklad pre najbližšie prezidentské voľby.

Napokon podľa Rumana zavážila i faktická potrebnosť účasti, keďže v čase konania referenda je už vláda odvolaná a očakávajú sa predčasné voľby.

„Neplatným referendom sa de facto nič nezmenilo. Občania budú čakať ako sa kompetentní dohodnú na termíne predčasných volieb a či vôbec. Stále je k dispozícii možnosť úradníckej vlády, ktorá by vyplývala z právomoci prezidentky," vraví Ruman. Podotkol ale, že v prípade, ak by bolo platné, vznikol by z pozície občanov tlak na budúce vlády, keďže by mohli prostredníctvom referenda iniciovať skrátenie volebného obdobia Národnej rady SR.

Voličov mohlo podľa politológa od účasti na referende odradiť, že bolo spájané s určitou politickou stranou

Účasť na referende síce nepresiahla hranicu požadovanú pre jeho platnosť, avšak nie je ani jednou z historicky najnižších, ktoré sme v rámci referend na Slovensku zaznamenali, vraví politológ Jakub Bardovič z Katedry politických vied na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, celé referendum je potrebné chápať v kontexte toho, že je spájané s určitou politickou stranou, čo mohlo mnohých voličov od účasti odradiť. Za významný faktor, ktorý ovplyvnil účasť označil tiež veľmi nenápadnú kampaň, a rovnako to, že mnohí politickí aktéri sa do nej nezapojili, prípadne avizovali svoju neúčasť v referende.

Komplikovanejšie zhodnotenie výsledkov

Zhodnotenie výsledkov referenda je podľa Bardoviča najmä v prípade nižšej účasti komplikovanejšie, než v prípade volieb. Vyplýva to z toho, že okrem bežných dôvodov neúčasti, ktoré sú prítomné vo voľbách, pri referende sa pripája i potenciálne vyjadrenie nesúhlasu s otázkou či otázkami.

„V prípade ak volič vie, že je nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia požadovanej volebnej účasti a súčasne nechce hlasovať za, stáva sa jeho neúčasť silnejším vyjadrením jeho názoru, ako samotná účasť, ktorou len zvyšuje kvórum. Toto bol rovnako prípad tohto referenda, kedy sa aj stabilní voliči z dôvodu svojho nesúhlasu nezúčastnili volieb. Aj preto akýkoľvek pokus o interpretovanie výsledkov v zmysle, že si voliči vo všeobecnosti na Slovensku jednoznačne želajú zmenu Ústavy, nie je korektný, a to i napriek tomu že drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za," povedal politológ.

Sme v špecifickej situácii

Skôr však možno podľa neho hovoriť o istom segmente, ktorý sa k danému návrhu prikláňa. „Na druhej strane je však vhodné dodať, že existuje súčasne skupina voličov, ktorá by aj súhlasila so znením referendovej otázky, no z dôvodu existujúcej nálepky previazanej s konkrétnou politickou stranou odmietli participovať na tejto agende," poznamenal Bardovič.

Riešenie problematiky, ktorá bola predmetom referenda bude podľa Bardoviča napokon diskutované na úrovni Národnej rady SR (NR SR). Ako jedinú cestu vníma dosiahnutie politického konsenzu v rámci parlamentu. Podotkol ale, že sme sa dostali do špecifickej situácie, vzhľadom na to, že ako NR SR, tak i referendum súčasne riešili tú istú tému.

Považuje to za aspekt, ktorý mohol istú skupinu voličstva ovplyvniť pri rozhodovaní sa, prípadne i pri samotnej účasti na referende. Konanie referenda či prístup k nemu sa ale podľa Bardoviča môže stať jednou z tém napríklad pre najbližšie prezidentské voľby.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Jednou z najčítanejších rubrík časopisov, novín aj niektorých internetových portálov sú práve horoskopy.

Čítajú ich viac ženy, no zaujmú i mnohých mužov.

Astrológia nám nehovorí čo máme robiť, má nám len poradiť, čo by sme mali robiť vzhľadom na astrologický vplyv. Nakoniec, každý ma všetko vo vlastných rukách.

Horoskopy pre Nedeľu 19. máj 2024

Baran 21.3. - 20.4.

Máte sťažené podmienky? Môžete za ne i vy. Zdá sa, že to preháňate so skromnosťou. Ak sa rozhodnete pre razantnejší postup, nezabudnite na toleranciu. Vyplatí sa vám to.

Býk 21.4. - 21.5.

Kozmické priestory vyžarujú potrebnú energiu pre vaše upokojenie. Máte šancu vyriešiť všetky nepríjemnosti spojené s prácou i súkromným životom.

Blíženci 22.5. - 21.6.

Dnes vám práce neubudne. Budete zahĺbení len do svojich citových problémov. Konajte ohľaduplne, ak vás priateľ požiada o pomoc.

Rak 22.6. - 22.7.

Sústreďte sa na pracovné záležitosti. Vyplatili ste všetky dlžoby? V citových veciach nepodliehajte tak ľahkovernosti, urobte si menšiu bilanciu.

Všetky Horoskopy pre Nedeľu 19. máj 2024

Je nepochybné, že horoskopy v sebe ukrývajú tajomstvá o tom, čo nás čaká v oblasti lásky, rodiny či financií a zdravia. Človek je všeobecne veľmi zvedavý a preto chce vedieť čo ho môže stretnúť, čo ho čaká a či sa to aj naplní. Zároveň vždy dúfa len v to dobré. Preto máme tendenciu všímať si v horoskopoch viac pozitívne veci, ako tie negatívne.

Veľký stravovací horoskop. Jedzte podľa svojho znamenia.

Nečítate pravidelne denný horoskop? Robíte chybu, môžete si tým uľahčiť život!

Prečo radi čítame a veríme horoskopom?

Ako schudnúť podľa znamenia zverokruhu

Čo je najkrajšia vlastnosť vášho znamenia?

Najčastejšie používané klamstvá podľa znamenia zverokruhu