25.5.2023 (SITA.sk) - Veľké množstvo vzácnych originálov, ale aj repliky ponúka dlho očakávaná expozícia venovaná archeologickému nálezu kniežacej hrobky zo 4. storočia v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Podľa jeho riaditeľky Magdalény Bekessovej zaberá 460 metrov štvorcových a inštalovaná je v piatich miestnostiach.

Hrobku náhodne objavili pri výstavbe priemyselného parku v Poprade pred takmer osemnástimi rokmi. Expozíciu vo štvrtok po rokoch výskumu a prípravy slávnostne otvorili, pre verejnosť bude ale prístupná až od soboty 27. mája.

Expozíciu tvorí podľa archeologičky Archeologického ústavu SAV Terezy Štolcovej 95 percent originálov, zvyšok repliky.

Medzi vystavenými predmetmi je tak napríklad vonkajšia a vnútorná komora hrobky, nábytok, hracia doska, keramika a kovové nálezy.

Zahŕňa aj odev a predmety z kože, či ďalšie využívané na hygienu. Tie sa zachovali po celé stáročia vďaka vhodným pôdnym podmienkam, a to aj napriek vykradnutiu súčasníkmi zomrelého.

Nález svetového významu

Zo samotnej komory je však z priestorových dôvodov vystavených len niekoľko trámov. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Mateja Ruttkaya išlo o nález svetového významu.

„Sme vzácnosťou aj pre Pompeje alebo Rím, ktoré majú mnohé vyobrazenia dobového života v dobe rímskej alebo v 4. storočí, zatiaľ čo my máme originál organické nálezy, ktoré oni nemajú,“ zhodnotil Ruttkay.

Zároveň doplnil, že veľká časť nálezov sa ešte nachádza v depozitári ústavu v Nitre. Mnohé sa však podľa neho budú posúvať na rôzne výstavy doma či v zahraničí.

Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea investoval do expozície takmer 900-tisíc eur. Dlhoročný výskum financovala nemecká strana.

Dvanásť ton materiálu

Práve do nemeckých laboratórií odišlo po objavení dvanásť ton materiálu na dvoch kamiónoch. Na konzervácii a detailnom výskume nálezu pracovali slovenskí odborníci, bádatelia z ďalších štátov, aj nemeckí špecialisti.

Vďaka podmienkam, v ktorých sa objekt zachoval, bolo podľa odborníkov možné získať množstvo nových poznatkov v oblasti prírodného prostredia, remesla, stavebných technológií, ale aj v oblasti genetiky.

Zároveň nález poukázal na kontakt územia s antickým svetom pred 1 600 rokmi. Podľa výsledkov výskumu malo knieža 22 rokov a 177 centimetrov, pochádzalo z kraja pod Tatrami.

Podľa stravovacích návykov sa muž nejakú dobu mohol pohybovať na území Rímskeho impéria v Stredomorí. Príčinu jeho smrti sa nepodarilo zistiť. Výskum ukázal, že trpel hepatitídou typu B, ktorá mohla byť dôvodom jeho predčasného skonu.

Na prehliadku sa treba objednať

Inštalovaná je na prízemí v zrekonštruovaných priestoroch múzea.

Otvorená bude každý deň okrem pondelka, vstupy budú každú hodinu od 9:00 do 16:00, s výnimkou 12:00. Na prehliadku expozície sa však musia záujemcovia vopred objednať prostredníctvom formulára na internetovej stránke múzea.

Maximálny počet návštevníkov na jeden vstup je dvadsať.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Ministerstvo zdravotníctva SR je z hľadiska čerpania eurofondov jedno z najslabších. V debate na konferencii Vizionári 2023 to uviedol odborník Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Peter Stachura.

Narážal tak na problémy spojené s výstavbou nemocnice Rázsochy a nesystematické čerpanie eurofondov. Podľa Stachuru je využitie peňazí z plánu obnovy povinnosťou štátu.

Financovanie banálnych vyšetrení

Zdravotníctvo na Slovensku podľa Stachuru nezvláda financovanie banálnych vyšetrení a problém je v nesystematickosti.

„Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť. Máme nadbytočné množstvo CT vyšetrení, MR vyšetrení a predoperačné vyšetrenia robíme duplicitne. Robotická chirurgia sa rozbieha ako huby po daždi. Tieto veci sa musia zadefinovať, kde to má zmysel a kde to zmysel nemá,“ zdôraznil.

Preventívne prehliadky

Expert KDH sa vyjadril aj k téme primárnych prevencií na Slovensku. Problémom podľa neho je to, že sa nemerajú žiadne dáta z preventívnych prehliadok.

„Nemeriame, čo vlastne z tej preventívy máme. Nevieme, aké sú dáta, nechávame ľudí chodiť na preventívne prehliadky a nevieme, čo z toho majú, či naozaj máme záchyt nejakých ochorení,“ povedal.

Na racionálnom nastavení systému sa podľa Stachuru vedia ušetriť zdroje v zdravotníckom sektore.