• Dnes je: Štvrtok 28. marca 2024 meniny má Soňa

Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

Slovensko má podľa analytikov oveľa väčšie problémy s realizáciou a prípravou infraštruktúrnych projektov, ako s ich financovaním.

13.9.2019 (Webnoviny.sk) - Vláda nevie efektívne čerpať na investície ani zdroje, ktoré má momentálne k dispozícii. Tvrdí to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko v reakcii na štvrtkové vyjadrenia predsedu SNS Andrej Danka v rádiu Expres.

Ten vyhlásil, že dlhová brzda je "blbosť", ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti by zrušil a Slovensko by malo zvýšiť verejný dlh a požičať si 5 až 7 miliárd eur na investície do infraštruktúry. Vyrovnaný rozpočet podľa Danka nie je žiaden "fetiš".

Prioritou bol aj vyrovnaný rozpočet

Šéfovi národniarov pritom Šramko pripomína v tejto súvislosti aj ich vlastný volebný program do posledných parlamentných volieb v roku 2016, s ktorým sa dostali do vlády. Podľa neho bol totiž krátkodobou prioritou SNS vyrovnaný rozpočet, dlhodobou dokonca prebytkový rozpočet a následné znižovanie štátneho dlhu.

Podľa analytikov sú Dankove úvahy problematické a rovnako hovoria skôr o problémoch s realizáciou projektov na Slovensku, ako s peniazmi. Ministerstvo financií reagovalo iba stručnou poznámkou o rešpektovaní zákonov.

"Ministerstvo financií SR sa riadi ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom o rozpočtových pravidlách. To je všetko čo k týmto vyjadreniam môžeme povedať," uviedol pre agentúru SITA tlačový odbor rezortu financií.

Podľa Šramka sa pritom v súčasnosti ukazuje, že vláda nedokáže dostatočne efektívne využívať existujúce zdroje na investície, keď v posledných dvoch rokoch čerpala len približne 50 % toho, čo si na daný rok narozpočtovala. "Ku koncu roka 2018 tak evidovala nevyčerpaných 1,1 miliardy eur, čo zlepšovalo hospodárenie vlády v minulých rokoch," uviedol pre agentúru SITA šéf rozpočtovej rady.

Problémy v Bruseli

Prípadné navýšenie výdavkov o 7 miliárd eur by bez iných kompenzačných opatrení zvýšilo hrubý dlh Slovenska približne o 6 % hrubého domáceho produktu.

Dlh by sa tým v roku 2022 mohol pohybovať na úrovniach tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy, s ktorým podľa Šramka nie sú spojené zásadné sankcie. Samotná dlhová brzda tak podľa neho vládu v takomto správaní úplne nelimituje, problémy by sme však mohli mať v Bruseli.

"Okrem národných pravidiel však musí Slovensko ako člen eurozóny dodržiavať aj európske pravidlá rozpočtovej disciplíny, kde podľa nedávneho hodnotenia Slovensko neplnilo stanovené pravidlá a procedúre zo strany Komisie sa vyhlo najmä vďaka deklarovaniu dodržania rozpočtového cieľa na rok 2020," dodal Šramko.

Príprava a realizácia výstavby

Potvrdil to aj šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Podľa neho jednorazové navýšenie výdavkov v objeme 5 až 7 % hrubého domáceho produktu nie je reálne práve pre záväzky týkajúce sa stabilizácie verejných financií, ktoré vyplývajú z národných pravidiel aj z dokumentov Európskej únie.

"Ide napríklad o zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určuje sankcie za prekročenie rôznych pásiem verejného dlhu, zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy upravujúci záväzky smerovania k vyrovnanému rozpočtu alebo Pakt stability a rastu," uviedol pre agentúru SITA. Druhým problémom týchto úvah je podľa neho fakt, že momentálne v takomto objeme ani nie sú na Slovensku pripravené projekty.

Podobne to vidí aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, podľa ktorého treba myšlienku skokového navýšenia výdavkov o miliardy eur zastaviť už v zárodku. "Argumentov je mnoho," tvrdí.

Jedným z nich je aj fakt, že Slovensko má väčší problém s prípravou a realizáciou výstavby, ako s nedostatkom zdrojov. "Ani oblievanie peniazmi nevyrieši slovenské problémy typu Strečno, ktoré sú dôsledkom nezodpovedného obstarávania," uviedol Ďurana.

Úroky z pôžičiek treba splácať

Výrazný nárast zdrojov a ich investovanie napríklad do výstavby diaľnic by podľa neho taktiež nepomohlo ekonomike tak, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Znamenalo by to totiž nevyhnutnosť zahraničných dodávateľov, čím by sa síce podporil hrubý domáci produkt Slovenska, ale mzdy a zisk by nakoniec odišli do zahraničia. Pripomína tiež, že úroky z týchto pôžičiek treba splácať.

"K trvalému hospodárskemu rastu sa nedá prepracovať dočasnými veľkolepými investíciami ale poctivým vytváraním podmienok pre podnikanie. Rekreačné poukazy, príplatky, nové dane, sú všetko nástroje, ktoré rastu skôr bránia," tvrdí Ďurana.

Ďalšie zadlžovanie by pritom podľa analytika INESS-u zhoršilo dlhodobú pozíciu slovenských verejných financií, ktoré čelia problémom spojeným so starnutím obyvateľstva. "Namiesto nezodpovedného zadlžovania potrebujeme vyrovnaný rozpočet a znižovanie dlhu, aby tým vznikol vankúš na horšie časy," dodal.

Zodpovedný štátny rozpočet

Čo sa týka samotnej dlhovej brzdy, tá má formu ústavného zákona, takže sa na nej zhodlo celé politické spektrum, pripomína predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko. Zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola často otváraná aj v minulosti, zatiaľ sa k nej nepristúpilo. Jej zrušenie sa však zatiaľ nespomínalo.

Odbornej diskusii o potrebe dlhovej brzdy sa nebráni ani koaličný Most-Híd. Strana si ale nemyslí, že pár mesiacov pred voľbami by sa táto otázka mala z teoretickej roviny posunúť ďalej.

"Ambíciou vládnej koalície a ministra financií by malo byť postaviť zodpovedný štátny rozpočet, nie sekeru," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.


Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Počasie predpoveď na Štvrtok 28. Marca 2024 veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť

pocasie predpoved na stvrtok 28 marca 2024 velka miestami prechodne zmensena oblacnost

Dnes bude veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť. Ojedinele prehánky, dážď alebo búrky, zrána vo východnej polovici zrážky na mnohých miestach. Vo vysokých polohách sneženie.

Najvyššia denná teplota 11°C až 16°C, na západe a juhu väčšinou 16°C až 20 °C. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 3 °C.

Prevažne južný vietor 4 až 10, na západe a severe ojedinele okolo 12 a tam v nárazoch okolo 20 m/s (15 až 35, 45, 70 km/h).


Predpokladané množstvo zrážok: do 5 mm, na strednom aj východnom Slovensku ojedinele do 10 mm / nad 1700 m do 5 cm snehu


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?


Počasie pranostiky Marec

Keď chceš mať zemiaky skoro v hrnci, zasaď ich v marci.

Kto nenasial hrachu v marci, nebude ho variť v hrnci.

Obleč si aj kožuch, ale zemiaky v marci zasaď.

V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.

Marcové jačmene sú najlepšie.

Najlepšie sliepky sú marcové.

Ide marec, poberaj sa starec.

V marci prach, istý hrach.

Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnko hreje.

Marcový sneh jed, aprílový hnoj.

Marcový sneh žnie chlieb.

Marec chytí tiež za palec.

Ak máš v marci lúku vytopenú, nič si z toho nerob, zaraduj sa senu.

Daždivý marec je roľníkovo nešťastie, no suchý apríl ešte horšie.

Jedna marcová brázda lepšia ako desať aprílových.

Koľko je v marci rosy, toľko v máji mrazu.

Keď je marec daždivý, bude suché leto.

Ak v marci prší, tak bude v júni pršať.

Suchý marec, mokrý apríl, studený máj, vrchovaté stodoly a sena plný háj.

Keď je v marci veľa vetrov a v apríli veľa dažďov, nasleduje pekný máj.

Ak marec orie a apríl je studený, mnohé vetry nesú máj krásne zelený.

Ak v marci kukučka kuká a bocian klepotá, dočkáme sa teplého leta.

Vidíš v marci chlapa nahatého, volíš vidieť vlka chlpatého.

Marcový prach a májové blato, to je sedliakovi nad zlato.

Kto v marci blchu nezabije, môže v lete spokojne spať.

Suchý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj.

Keď je marec teplý, je apríl chladný.

Marec bez vody, apríl bez trávy.

Počasie: V súčasnosti extrémne zrážky postihujú najmä sever a východ Slovenska. Tieto okresy potrápia extrémne zrážky


Cítite sa v posledných dňoch zle, neviete spať alebo ste agresívny? Príčinu odhalili už pred 70 rokmi

Meteosenzitivita označuje citlivosť ľudí na meteorologické javy. Niektoré zdroje uvádzajú, že meteosenzitívnych je až 70 percent obyvateľstva, pričom vyššie percento z nich žije v priemyselne vyspelých štátoch.

Na počasie je citlivejšie nežnejšie pohlavie a starší ľudia, ale dokáže potrápiť aj mladšie ročníky, tehotné ženy a deti, ako aj astmatikov či reumatikov. Okrem bolestí alebo problémov s tlakom dokáže spôsobiť aj vzostup agresivity a zhoršenie psychických problémov.


Medzi najčastejšie ťažkosti patrí bolesť hlavy, únava, ospalosť, znížený prah bolesti, bolesť jaziev, svalov, tráviace ťažkosti, zmeny nálad, nechutenstvo, problémy s tlakom, ale aj poruchy spánku.

Nemeckí lekári

„Mnoho ľudí trpí pri zmenách počasia podráždenosťou, zníženou koncentráciou a ich reakcie sú výrazne pomalšie,“ uvádza doktorka Beata Havelková, odborníčka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Meteosenzitívni ľudia navyše cítia rôzne zdravotné neduhy ešte skôr, ako sa počasie zmení. Všimli si to nemeckí lekári už v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa im pri určitých typoch počasia začali v čakárňach objavovať pacienti s rovnakým zdravotným problémom.


Lekári následne spojili sily s meteorológmi a už na začiatku 60-tych rokov sa v predpovediach počasia v Nemecku objavovalo aj číslo, ktorým sa charakterizoval vplyv počasia na človeka a bližšie sa opísali aj prípadné zdravotné problémy.

5 rizikových stupňov

U nás dnes rozlišujeme päť rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí. Liek na meteosenzitivitu neexistuje, preto sa veľa ľudí necháva „viesť“ práve takouto biopredpoveďou.


K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, ale tiež dlhotrvajúce vlny horúčav, dusné počasie v lete alebo pred búrkou.

„Ale aj špecifický typ vetra, takzvaný fén, spôsobuje veľké problémy. Je dokázané, že môže priniesť aj vzostup agresivity a zvýrazniť psychické problémy,“ vysvetlila Miriam Jarošová, meteorologička zo Žilinskej univerzity v Žiline.

Kto si má dať pozor?

Zmeny počasia sprevádzajú prudké zmeny tlaku vzduchu, ktorý zase vplýva na zmenu krvného tlaku. U ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami to môže vyvolať prudkú reakciu a spôsobiť zmeny srdcového rytmu, búšenie srdca, dýchavičnosť či dokonca kolaps.

U ľudí trpiacich migrénami môže náhla zmena počasia vyvolať aj nepríjemný a bolestivý záchvat. Pozor by si mali dávať aj ľudia po úrazoch a tí, ktorí majú oslabenú imunitu. Nepríjemne sa preto v tomto období môžu cítiť aj pacienti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19.

Príčinou meteosenzitivity sú poruchy normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu. Vplyv počasia však nie je stále rovnaký.

Ako si pomôcť?

Niekedy je reakcia organizmu prudká, inokedy sú prejavy menej nápadné. Závisí to od aktuálneho zdravotného stavu, ale aj psychického rozpoloženia. Veľkú mieru tu zohráva aj vek, telesná kondícia a zdravotný stav.

Negatívny vplyv počasia na zdravie sa dá znížiť pohybom, vďaka športu sa telo stáva odolnejšie. Podstatnou je aj strava bohatá na vitamíny, minerály a bielkoviny. Telo potrebuje doplniť najmä magnézium a vitamín C.


Netreba zabúdať ani na pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom počasí. Dobrou prevenciou je aj saunovanie a otužovanie studenou vodou.

Vysoké teploty počas dňa i noci nie sú bežné systémy počasia z minulosti, ide o dôsledok klimatických zmien

Extrémne horúčavy, ktoré sa vyskytujú v krajinách po celom svete, sú „nebezpečné“ a predstavujú „rýchlo rastúce zdravotné riziko“, varovala Svetová meteorologická organizácia (WMO) Organizácie Spojených národov (OSN). Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Nebezpečné vlny horúčav

„Vlny horúčav patria k najsmrteľnejším prírodným hrozbám, pričom každoročne spôsobujú státisíce úmrtí, ktorým sa dalo predísť,“ povedal v utorok na tlačovej konferencii hlavný poradca organizácie pre extrémne horúčavy John Nairn.

Horúčavy pritom podľa neho predstavujú rýchlo rastúce zdravotné riziko „v dôsledku zvýšenej rýchlej urbanizácie, zvyšujúcich sa extrémnych teplôt a starnúcej populácie“.

Dôsledok klimatických zmien

Nairn tiež pred novinármi v Ženeve zdôraznil dôsledky extrémnych horúčav na zdravie vrátane skutočnosti, že opakované vysoké nočné teploty sú „obzvlášť nebezpečné“ a môžu viesť k „zvýšenému počtu prípadov srdcových infarktov a úmrtí“, pretože telo sa nedokáže zotaviť z trvalého tepla počas dňa.

„Toto nie sú bežné systémy počasia z minulosti,“ upozornil tiež Nairn a dodal, že „prišli ako dôsledok klimatických zmien. … Bude to pokračovať a bude to trvať ešte nejaký čas. Musíte to zvrátiť. Musíte napraviť klímu, aby ste to zmenili. Je to globálne otepľovanie a bude to nejaký čas pokračovať“.

Zažívame najteplejší rok v histórii. Teplota v októbri bola najvyššia od začiatku meraní

Je „prakticky isté“, že rok 2023 bude najteplejším v histórii vedenia záznamov. Konštatujú to viaceré vedecké orgány vo svete po tom, ako údaje európskej klimatickej služby Copernicus ukázali, že október mal mimoriadne vysoké teploty. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

V dôsledku emisií uhlíka a klimatického fenoménu El Ni?o bol október už piaty rekordne teplý mesiac v rade. Globálne priemerné teploty vzduchu boli podľa Copernicusu v danom mesiaci o 0,4 stupňa Celzia vyššie ako predchádzajúce najvyššie teploty v októbri 2019.


Tiež bol október o 1,7 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálny priemer, a teda obdobie predtým, ako ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá.

Najteplejší rok v histórii

„Skutočne nevidíme žiadne známky toho, že by sa tohtoročná séria výnimočných mesiacov, v ktorých boli zaznamenané rekordy, v dohľadnej dobe skončí,“ povedal pre BBC News klimatológ Zeke Hausfather z Berkeley Earth.


„A v tomto bode je vo všetkých súboroch údajov prakticky isté, že rok 2023 bude najteplejším rokom v histórii. To je viac ako 99% šanca,“ dodal.

Pokračovanie aj v roku 2024

Je v podstate nevyhnutné, že rok 2023, ktorý sprevádzali vlny horúčav, záplavy a požiare, bude najteplejší v histórii záznamov. Je totiž mimoriadne nepravdepodobné, že posledné dva mesiace tohto roka zvrátia daný trend, keďže vysoké teploty vo svete pokračujú aj v novembri.

Počet dní, ktoré prekročili politicky významný prah otepľovania 1,5 stupňa Celzia, už dosiahol nové maximum. Júl bol taký teplý, že mohol byť najteplejším mesiacom za posledných 120-tisíc rokov, zatiaľ čo priemerné septembrové teploty prekonali predchádzajúci rekord o neuveriteľného 0,5 stupňa Celzia. Odborníci odhadujú, že extrémne globálne teploty budú pokračovať aj v roku 2024.

Dôsledky rekordných teplôt

Vedci poukazujú aj na to, že rekordné teploty majú vo svete vážne dôsledky.

„Skutočnosť, že vidíme tento rekordne horúci rok, znamená rekordné ľudské utrpenie. Počas tohto roka extrémne horúčavy a suchá, ktoré tieto extrémne teploty ešte zhoršili, spôsobili tisíce úmrtí, spôsobili, že ľudia prišili o živobytie, boli vysídlení a tak ďalej. Toto sú rekordy, na ktorých záleží,“ povedala klimatologička Friederike Otto z Imperial College London.


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?



Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?



Počasie