21.11.2023 (SITA.sk) - Snaha ukrajinskej armády vylodiť sa na juhu Chersonskej oblasti podľa Rusov zlyhala.

Ako referuje spravodajský web news.sky.com, povedal to ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Jeho ministerstvo v utorok uviedlo, že ruská námorná pechota, letectvo a delostrelectvo zmarili ďalšie ukrajinské pokusy získať oporu na východnom brehu rieky Dnipro a na ostrovoch pri ústí rieky neďaleko severnej časti Krymu.

Štátna duma prijala rekordný rozpočet, posilní výdavky na obranu a podporí Putinovu nasledujúcu kandidatúru

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v piatok schválila jej dosiaľ najväčší federálny rozpočet, ktorý zvýši výdavky v roku 2024 o zhruba 25 percent. Rekordné sumy pritom poputujú na obranu.

Presiahnutie sociálnych výdavkov

Výdavky na obranu by v budúcom roku po prvý raz v histórii moderného Ruska mali presiahnuť sociálne výdavky. Stane sa to v čase, keď sa Kremeľ snaží podporiť vodcu Vladimira Putina v čase príprav na marcové prezidentské voľby. Rekordne nízka nezamestnanosť, vyššie mzdy a cielené sociálne výdavky by mali Kremľu pomôcť zbaviť sa domáceho vplyvu nasmerovania ekonomiky na vojnový stav, ale z dlhodobého hľadiska by mohli predstavovať problém, tvrdia analytici.

Ruské ministerstvo financií uviedlo, že v roku 2024 očakáva, že výdavky dosiahnu 36,66 bilióna rubľov s predpokladaným rozpočtovým deficitom vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu Ruska. Časť ruského rozpočtu je tajná, pretože Kremeľ sa snaží utajiť svoje vojenské plány a vyhýbať sa kontrole svojej vojny na Ukrajine.

Zmierňovanie následkov sankcií

Nezávislí ekonomickí novinári Farida Rustamovová a Maksim Tovkajlo na ich kanáli Faridaily na platforme Telegram uviedli, že približne 39 % všetkých federálnych výdavkov pôjde v roku 2024 na obranu a presadzovanie práva. Ruskí zákonodarcovia tvrdia, že rozpočet na obdobie 2024 – 2026 vyvinuli špecificky na financovanie armády a zmierňovanie následkov 17 500 sankcií na Rusko, povedal predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

„V týchto ťažkých podmienkach sa nám podarilo prijať rozpočet, ktorý nielen vyčlení potrebné prostriedky na obranu našej krajiny, ale poskytne aj všetky potrebné prostriedky na zaručenie sociálnych záväzkov štátu,“ vyjadril sa zas podľa tlačovej agentúry Tass prvý podpredseda Dumy Alexander Žukov.

Proti rozpočtu hlasovali komunisti, pretože podľa nich zahŕňa nízke penzie a nedostatočne podporuje starších. Rozpočet teraz ide do hornej komory parlamentu a po jeho schválení ho musí ešte podpísať Putin.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.