Prieskum zistil, že riaditeľ je vo funkcii priemerne dve funkčné obdobia, teda desať rokov, pričom na stredných školách je to menej.
O pozíciu riaditeľa školy je nízky záujem, ukázal to prieskum Slovenskej komory učiteľov
Do výberového konania na riaditeľa školy sa priemerne hlásia dvaja kandidáti, pričom viac ako 40 percent škôl malo len jedného kandidáta. Vyplýva to z aprílového prieskumu Slovenskej komory učiteľov (SKU), ktorý zisťoval atraktivitu riaditeľského povolania na Slovensku.
Do vzorky zaradili 465 materských, základných a stredných škôl v 56 väčších a menších samosprávach. Informoval o tom Viktor Križo zo SKU.
Ako ďalej poznamenal, nízky záujem je multifaktoriálny problém. Podiel na ňom má systém odmeňovania či priveľká zodpovednosť. Podľa SKU problémom môže byť aj obava byť protikandidátom pôvodného riaditeľa školy.
Nedostatočný záujem
Prieskum zistil, že riaditeľ je vo funkcii priemerne dve funkčné obdobia, teda desať rokov, pričom na stredných školách je to menej. Križo podotkol, že v materských školách, kde je o pozíciu nedostatočný záujem, riaditeľ ostáva vo funkcie dlhšie.
V materských školách majú zároveň riaditelia aj najnižší plat v porovnaní s inými školami. Riaditeľ zarába 2 023 eur. Výška príplatku za riadenie sa priemerne pohybuje okolo 303 eur. Križo poukázal, že ak by základom bola najvyššia platová tarifa tak, tento príplatok by tvoril zhruba 24 percent z platu riaditeľa.
Avšak podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme by sa tento príplatok mal šplhať až do výšky 40 až 50 percent podľa veľkosti mesta, v ktorom riadi školu. „Situácia vyzerá tak, že tento príplatok je častejšie v dolnom pásme, možné rozpätie 11 – 50 percent,“ zhrnul.
Netransparentný priebeh
Aktuálna publikácia SKU a Transparency International Slovensko Transparentný výber riaditeľov škôl načrtla, že nízku atraktivitu môže spôsobovať aj netransparentný priebeh výberového konania. To totiž nemá kritériá, nezverejňujú sa koncepcie riaditeľov, ich životopisy či verejné pripomienkovania.
Neexistujú analýzy vnútorných silných a slabých stránok a spätná väzba, ktorá by vypovedala o kvalite školy od rodičov, žiakov či zamestnancov, ktorí sú účastníkmi vzdelávania. Križo dodal, že rady škôl ako zodpovedné orgány fungujú formálne a neraz aj prepojené na osobu aktuálneho riaditeľa školy.
„Dáta z prieskumu tiež ukázali, že v drvivej väčšine prípadov sa u ostatných vedúcich zamestnancov škôl výberové konania neuskutočňujú vôbec, čo transparentnosti a demokracii škôl ako inštitúcií, ktoré by mali byť kolískou žitej demokracie, veľmi nenahráva,“ konštatoval.
