Novinári ďalej píšu, že vražda ich kolegu nimi otriasla, no neprestali sa pýtať, pátrať a kontrolovať politikov a ľudí vo verejných funkciách.
Novinári sú znepokojení pomalým vyšetrovaním vraždy Kuciaka, a preto vydali spoločné vyhlásenie
BRATISLAVA 17. augusta (WebNoviny.sk) - Znepokojenie nad tým, že vražda investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ostáva aj po šiestich mesiacoch stále neobjasnená vyjadrujú novinári.
Tri stovky novinárov vo „Vyhlásení novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“ pripomínajú verejnosti, že nezávislí novinári sú pre demokratickú krajinu nenahraditeľní.
Ako sa píše vo vyhlásení, „už je to pol roka, odkedy zabili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Stále nevieme, kto ich zabil a prečo to urobil. Stále máme pochybnosť, či je vyšetrovanie naozaj nezávislé. Ján písal aj o mafii, ktorá mala kontakty na ľudí v tesnej blízkosti bývalého premiéra Roberta Fica. Keďže po vražde sa zásadné zmeny na polícii či prokuratúre neudiali, veľkú dôveru v skutočné vyšetrovanie mať ani nemôžeme“.
Vládni politici sa po vražde nezmenili
Novinári ďalej píšu, že vražda ich kolegu nimi otriasla, no neprestali sa pýtať, pátrať a kontrolovať politikov a ľudí vo verejných funkciách.
„Vládni politici sa po vražde nezmenili. Naopak. Ich slovník voči novinárom je ešte hrubší. Samotnú vraždu a následnú reakciu verejnosti dokonca spájajú s konšpiráciami,“ konštatujú a dodávajú, že „nezávislí novinári sú pre demokratickú krajinu nenahraditeľní. Nedovoľme, aby sa pol roka po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na to zabudlo“.
Kuciakov článok
Šéfredaktori denníka SME, denníka N a spravodajského portálu Aktuality.sk Beata Balogová, Matúš Kostolný a Peter Bárdy, ktorí vyhlásenie iniciovali, pripomínajú, že uplynulo šesť mesiacov od zavraždenia investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vyhlásenie zverejnili na svojich webstránkach SME, Denník N a Aktuality.sk.
O smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky archeologičky Martiny Kušnírovej sa verejnosť dozvedela v pondelok 26. februára. Kuciak pracoval pre portál Aktuality.sk, písal o prepojení talianskej mafie na slovenské vládne špičky.
To, čo vyplynulo z jeho nedokončeného článku, viedlo neskôr k demisii ministra vnútra Roberta Kaliňáka, premiéra Roberta Fica, ale aj k odchodu policajného prezidenta Tibora Gašpara. Po Kuciakovej vražde sa na Slovensku konali najväčšie protesty, zhromaždenia a pochody od novembra 1989, zúčastnili sa na nich desiatky tisíc ľudí.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
