Nemecký kancelár tiež povedal, že z obáv o zatiahnutie Nemecka do ozbrojeného konfliktu zatiaľ nepovolí dodávku striel s plochou dráhou letu Taurus ukrajinskej armáde.
Nezhoda Scholza a Macrona ohľadom vojenskej podpory Ukrajiny sa zmenila na otvorený spor, píše Politico
Nezhoda medzi nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v téme podpory Ukrajiny sa po vyhláseniach Macrona, že by poslal vojakov Ukrajinu, začína meniť na otvorený spor, informuje spravodajský portál Politico.
Francúzsky prezident v pondelok uviedol, že západní lídri diskutovali o možnosti vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu, no zatiaľ sa nepodarilo v tejto téme dosiahnuť konsenzus.
Zároveň informoval, že Európska únia súhlasila s vytvorením koalície pre dodávky rakiet stredného a dlhého doletu pre Ukrajinu. Macron tiež vyhlásil, že Francúzsko urobí všetko pre to, aby Rusko „túto vojnu nevyhralo„.
Otvorený spor Macrona a Scholza
Krátko po Macronových vyjadreniach nemecký kancelár Olaf Scholz a nemecký minister obrany Boris Pistorius uviedli, že Nemecko nepošle vojakov na Ukrajinu. Scholz tiež zdôraznil, že vojakov nepošle ani Severoatlantická aliancia (NATO).
Nemecký kancelár tiež povedal, že z obáv o zatiahnutie Nemecka do ozbrojeného konfliktu zatiaľ nepovolí dodávku striel s plochou dráhou letu Taurus ukrajinskej armáde. Odovzdanie striel by si podľa neho vyžadovalo vyslať na Ukrajinu nemecký personál.
„Nezhody medzi Scholzom a Macronom v súvislosti s poskytnutím vojenskej pomoci Ukrajine sa mení na otvorený spor,” podotkol v tejto súvislosti portál Politico.
Porovnanie prístupu oboch štátov k pomoci Ukrajine
Portál Politico s odvolaním sa na nemecké zdroje poznamenáva, že Macron je síce pripravený „tvrdo hovoriť“ o Ukrajine, no v porovnaní s Berlínom neurobil dostatok krokov.
S odvolaním sa na údaje Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku Politico poznamenáva, že Nemecko poskytlo alebo prisľúbilo Ukrajine pomoc vo výške viac ako 17 miliárd eur, zatiaľ čo Francúzsko prisľúbilo iba 640 miliónov eur.
„Francúzski predstavitelia naopak tvrdia, že oni poskytujú skutočne dôležité zbrane, a robia to menej váhavo ako Nemci,“ dodáva Politico.
Portál tiež porovnal prístup oboch štátov k pomoci Ukrajine, pričom poznamenáva, že Nemecko je zdržanlivejšie pri posielaní niektorých druhov zbraní, akými sú napríklad rakety Taurus. Portál zároveň dodáva, že po pondelkovom summite v Paríži sa zdalo, že Macron „išiel po” Scholzovi v súvislosti s „historickou nerozhodnosťou“ Nemecka pokiaľ ide o posielanie zbraní na Ukrajinu.
Video: Európski aj americkí spojenci zostali zaskočení po Macronových vyhláseniach o vyslaní vojakov na Ukrajinu:
Je to zahrávanie sa s ohňom, odkazuje Rusko
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok varoval, že vyslanie vojakov aliancie NATO na územie Ukrajiny povedie k priamemu konfliktu s Ruskou federáciou a k eskalácii situácie. Dodal, že už samotná diskusia o možnosti vyslania určitých kontingentov NATO na Ukrajinu je „veľmi dôležitým, novým prvkom“.
Komentujúc vyhlásenie prezidenta Macrona, že Paríž urobí všetko pre to, aby zabránil Rusku vyhrať vojnu na Ukrajine, Peskov poznamenal, že Moskva si je dobre vedomá Macronovho postoja, „pokiaľ ide o potrebu spôsobiť Rusku strategickú porážku“. Rusko si tiež myslí, že dodávky zbraní na Ukrajinu bránia urovnaniu, priamo zapájajú krajiny NATO do konfliktu a je to „zahrávanie sa s ohňom“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že akákoľvek zásielka obsahujúca zbrane určené pre Ukrajinu je pre Rusko legitímnym cieľom. Spojené štáty a NATO sú podľa Lavrova priamo zapojené do konfliktu nielen dodávkami zbraní, ale aj výcvikom personálu vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku a ďalších krajinách.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
