Nehoda v Záporožskej jadrovej elektrárni sa môže stať každý deň, nastal aj „dramatický pokles“ zamestnancov, varuje Grossi

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mariano Grossi.

Svet venuje málo pozorosti značným nebezpečenstvám, ktoré predstavuje ruskom kontrolovaná Záporožská jadrová elektráreň. Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pred tým varoval v Kyjeve s tým, že jadrová nehoda sa môže stať každý deň a situácia v elektrárni je veľmi neistá.

„Dramatický pokles“ zamestnancov

„Obávam sa, že toto sa stáva rutinou, že ľudia môžu veriť, že keď sa dosiaľ nič nestalo, tak generálny riaditeľ MAAE robí planý poplach. Môže sa to stať kedykoľvek a mojou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby som tomu zabránil,“ povedal podľa spravodajského portálu Sky News Grossi, ktorý sa usiluje o to, aby okolo elektrárne vznikla bezpečnostná zóna.

Grossi tiež upozornil, že v najväčšej elektrárni svojho druhu v Európe nastal „dramatický pokles“ ukrajinských zamestnancov, informuje televízia CNN.

Dôvod na obavy

„V zariadení, ako je toto, pracuje okolo 10-tisíc ľudí a teraz sme viac menej na troch tisícoch,“ povedal a dodal, že tento počet je vzhľadom na súčasné podmienky, a teda prevádzku na nízkej úrovni, adekvátny, no stále je to dôvod na obavy.

Zamestnanci MAAE, ktorí sú v elektrárni, sú podľa neho v poriadku a sú schopní robiť si svoju prácu správne.

Neprestajné ostreľovanie

Elektráreň sa nachádza na Ruskom okupovanom území a ohrozuje ju neprestajné ostreľovanie, čo vyvoláva obavy z jadrovej katastrofy. Z útokov ohrozujúcich elektráreň sa Rusko a Ukrajina navzájom obviňujú. Grossi sa vyjadril, že je pozitívom, že napriek náročným chvíľam počas vojny na Ukrajine systém v elektrárni odolal.

Šéf MAAE ešte poznamenal, že nič nenaznačuje, že by sa Rusko pokúšalo pripojiť elektráreň k svojej rozvodnej sieti.

Keď chceme mier, musíme poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine, vyjadril sa generálny tajomník NATO

Ukrajina potrebuje pokročilejšie zbrane, vyhlásil generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na Svetovom ekonomickom fóre. Jens Stoltenberg vo švajčiarskom Davose pre televíziu CNN povedal, že spojenci posilňujú svoju pomoc a „keď chceme mier ... musíme poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine“.

V súvislosti s dodávaním tankov Leopard nemeckej výroby, ktorých export z Poľska či Fínska musí odobriť Berlín, sa Stoltenberg vyjadril, že medzi spojencami je „nepretržitý dialóg“. Nemecko už poskytlo pomoc Ukrajine, zdôraznil, no zároveň poznamenal, že je potrebné, aby členovia aliancie dodali sofistikovanejšie zbrane. Nemecko v utorok naznačilo neochotu schváliť zásielky, pokiaľ USA nepošlú svoje vlastné tanky.

Šéf NATO tiež hovoril o havárii vrtuľníka pri Kyjeve, pri ktorej zomrelo 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra. Pre krajinu, ktorá počas vojny trpí, je to „nová tragédia“, uviedol.

Rusko je teroristický štát, vyhlásil Dostál a malo by to oficiálne povedať aj Slovensko, žiadajú poslanci

Skupina poslancov v piatok 13. januára predložila do NR SR návrh uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyhlásil Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus.

Hlavnými iniciátormi návrhu boli Ján Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Informoval o tom v tlačovej správe poslanec z SaS Ondrej Dostál.

Návrh podpísali aj ďalší

Predsedu NR SR Borisa Kollára požiadali, aby návrh uznesenia zaradil na program najbližšej riadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má začať 31. januára.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

V navrhovanom uznesení Národná rada SR odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi, ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky.

V návrhu uznesenia sa ďalej píše, že Slovensko neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.

Pod návrh uznesenia sa podpísali aj Anna Zemanová (SaS), Jaromír Šíbl (Občiansko-demokratická platforma ODP), Kristián Čekovský (ODP), Miroslav Kollár (Spolu - občianska demokracia), Juraj Krúpa (SaS), Alojz Baránik (SaS), Róbert Halák (ODP), Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Ján Mičovský (ODP), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (ODP), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Mária Kolíková (SaS).

Od útoku uplynie rok

Ako píše vo svojom statuse na sociálnej sieti Dostál, Rusko je teroristický štát, „a je načase, aby to oficiálne povedala aj Slovenská republika“.

Dodal, že podobné uznesenia alebo deklarácie už prijali napríklad Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, lotyšský parlament, estónsky parlament, dolná komora českého parlamentu či dolná komora poľského parlamentu.

„Blíži sa prvé smutné výročie začiatku vojenskej agresie ruského autoritárskeho režimu proti demokratickej Ukrajine (aj keď jej skutočný začiatok bol už v roku 2014). Je čas, aby sa k parlamentom európskych demokratických krajín, ktoré pomenúvajú veci pravým menom, pridal aj slovenský parlament,“ dodal Dostál.

Najčítanejšia najnovšia správa

Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi

fico a pellegrini su na tom v prieskume doveryhodnosti rovnako najmenej ludi veri matovicovi

29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.

Najmenej dôveryhodný je Matovič

Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.

Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.

Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.

Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?

Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.

Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.