24.2.2022 (Webnoviny.sk) - Ministerstvo práce a sociálnych vecí súhlasí s prijatím novely Zákonníka práce, ktorou sa majú od polovice apríla znížiť mzdové náklady zamestnávateľov pri zamestnávaní sezónnych pracovníkov v sektore poľnohospodárstva a cestovného ruchu.

Takýto návrh, ktorý parlament začiatkom februára posunul do druhého čítania, predložili poslanci Národnej rady SR za hnutie Sme rodina Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč. Navrhujú zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnych prácach. Má ísť o výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti.

„Ministerstvo práce vníma potrebu zatraktívniť zárobkovú činnosť súvisiacu s vymedzenými sezónnymi prácami v sektore poľnohospodárstva a cestovného ruchu," tvrdí rezort práce a sociálnych vecí. Ako uvádza, predkladatelia svoj návrh s ministerstvom práce vopred prerokovali a predložili aj štúdiu, ktorá poukazuje na riešenie sezónneho zamestnávania v rámci štátov Európskej únie.

Novela Zákonníka práce by mala pomôcť pri zamestnávaní približne 17-tisíc ľudí, čím by Sociálnej poisťovni klesli príjmy z poistného v sume zhruba 2,5 milióna eur v tomto roku a približne 3,9 milióna eur v budúcom roku.

Odvodová odpočítateľná položka

Osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti, ktorá vykonáva sezónne práce, by mala byť povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca. Týmto sa podľa predkladateľov návrhu zabezpečí zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní tohto zamestnanca.

Pre takého zamestnanca sa má však zaviesť odvodová odpočítateľná položka na platenie poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktorá má tvoriť polovicu z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Keďže priemerná hrubá mzda na Slovensku za rok 2020 dosiahla 1 133 eur, táto položka by bola v tomto roku na úrovni 566,50 eura.

Kedy sa bude platiť poistné

Ak sezónny zamestnanec pracujúci na dohodu dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak sezónny pracovník ako dohodár dosiahne mesačný príjem, ktorý bude vyšší ako odvodová odpočítateľná položka, spolu so svojím zamestnávateľom zaplatia poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti len zo sumy, ktorá prevyšuje odpočítateľnú položku.

Za obdobia, počas ktorých sa nebude platiť poistné, sezónnemu pracovníkovi nevznikne nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky, ani na dávku v nezamestnanosti.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.