V súvislosti s aktuálnymi udalosťami sa však tiež vynára otázka, či nie je problém, že už mesiac nie je obsadená stolička riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
Malo by aj Slovensko vyhostiť ruských diplomatov? Otázka nestojí či áno alebo nie, ale koľkých, hovorí Mesežnikov
Ešte cez víkend Česká republika oznámila, že vyhosťuje 18 ruských diplomatov. Dôvodom je výbuch muničného skladu vo Vrběticiach, ku ktorému došlo v roku 2014. Česká strana má totiž disponovať informáciami, že sa na ňom podieľali aj Rusi.
Poslanci Európskeho parlamentu už v tejto súvislosti vyjadrili Česku svoju podporu. Severoatlantická aliancia (NATO) by o téme mala rokovať vo štvrtok 22. apríla.
Slovensko teraz čelí otázke, či by nemala na podporu svojich susedov rovnako vyhostiť ruských diplomatov. A ako zabezpečí, aby sa takéto incidenty na našom území nevyskytovali.
Na východ alebo na západ
Už v minulosti musela krajina čeliť rozhodnutiu, či na znak podpory iného štátu vyhostí alebo nevyhostí ruských diplomatov.
Jednalo sa o veľkú Britániu, kde 4. marca 2018 našli na lavičke v bezvedomí bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu otrávených nervovým jedom Novičokom. Obaja to prežili.
Viaceré členské štáty Európskej únie (EÚ) sa však vtedy na znak solidarity s Britániu dohodli, že vyhostia ruských diplomatov. Slovensko ako jediný štát z V4 tak neurobil.
PoslanecPeter Kmec ( Hlas) v rozhovore pre Denník N tvrdí, že za tým stála Slovenská národná strana (SNS) na čele s Andrejom Dankom. Tá sa proti vyhosteniu ruských diplomatov postavila aj pri českej kauze.
Podľa politológa a odborníka na vzťahy s Ruskom Grigorija Mesežnikova to už vtedy bol pre Slovensko toxický krok, pričom potvrdil proruský postoj u politikov ako je Danko, či predseda Smeru-SD Rober Fico.
„Mali sme aktérov kremeľského vplyvu vo vysokých ústavných funkciách“, dodáva Mesežnikov.
Ten jednoznačne odporúča, aby Slovensko vyjadrilo Českej republike jasnú podporu bez čakania na vyjadrenie NATO či EÚ. „Otázka nestojí, či áno alebo nie, ale koľko ruských občanov,“ povedal pre Webnoviny.sk
Zdôvodnil to tým, že Česko je naša najbližšia krajina, susedný štát, spojenec v EÚ, NATO aj V4. Navyše sa výbuch odohral v blízkosti slovenských hraníc.
Ak tak Slovensko neurobí, bude podľa Mesežnikova čeliť negatívnym následkom. „Poškodí nás to z hľadiska našej kredibility a vytvorí to komfortnejšie prostredie pre nepriateľské aktivity voči Slovensku,“ upozorňuje Mesežnikov.
„V tejto súvislosti aktuálne prebiehajú rokovania na úrovni členov NATO a EÚ. Predpokladáme, že o výsledkoch rokovania bude verejnosť v najbližších dňoch informovaná,“ reaguje hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Doplnila, že už v lete minulého roka Slovensko vyhostilo troch ruských agentov s diplomatickým krytím. „Slovenská republika urobí všetko pre to, aby nedošlo k ohrozeniu jej občanov na akejkoľvek úrovni,“ dodala.
Rusi na Slovensku
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v stredu potvrdil, že ruské tajné služby pôsobia aj na Slovensku. Podľa jeho slov sa snažia ovplyvňovať médiá, verejnú mienku, šíria dezinformácie alebo podrývajú členstvo Slovenskej republiky v EÚ alebo NATO.
Registrujú tiež snahu Ruska infiltrovať sa do Ozbrojených síl SR a získavať informácie o slovenskej armáde a jej plánoch.
„Posledné dni je obrovská dezinformačná kampaň voči situácii v Českej republike. Konkrétne aktivity sú také, aby Slováci neverili Čechom. Svojej najbližšej krajine a partnerom,“ dodal Naď v relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo.
Na priamu otázku Webnovín, či v médiách spomínaní ruskí agenti Alexandr Miškin a Anatolij Čepiga boli na Slovensku, Kovaľ Kakaščíková povedala, že „túto informáciu nemôžeme ani potvrdiť ani vylúčiť“.
Občania sa nemusia báť
Vo všeobecnosti sa informácií o tom, že dochádza k pohybom ruských občanov na Slovensku podľa bezpečnostného experta Juraja Zábojníka nemusia Slováci báť. Ako povedal, ich monitorovanie je bežné.
Sleduje sa najmä, či nevykonávajú podvratnú činnosť alebo nezískavajú občanov na spoluprácu v prospech ich krajiny.
V súvislosti s aktuálnymi udalosťami sa však tiež vynára otázka, či nie je problém, že už mesiac nie je obsadená stolička riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Aj keď to podľa Zábojníka komplikuje situáciu, aj bez šéfa ju považuje za funkčnú.
Tvorí ju totiž podľa neho tím ľudí, ktorí vedia, čo majú robiť. „SIS momentálne funguje, nie je v stand by móde,“ vysvetľuje expert.
Obdobne to vidí aj ministerstvo obrany. „Mechanizmy a systémy, ktoré slúžia na ochranu našich obyvateľov, majetku a suverenity štátu nie sú nijakým spôsobom oslabené a chod SIS je plne zabezpečený,“ uviedla Kovaľ Kakaščíková.
Dodala, že je všeobecným záujmom, aby riaditeľ SIS bol vymenovaný do funkcie v čo najkratšom čase. S návrhom sa musí stotožniť ako vláda SR tak aj prezidentka SR. Podľa medializovaných informácií malo hnutie Sme rodina navrhnúť za nového šéfa SIS zasadnúť doterajšieho námestníka tajnej služby Michala Aláča.
Posilnenie spravodajskej bezpečnosti
Zábojník v tejto súvislosti hovorí, že Slovenská republika si už nemôže dovoliť ďalší škandál. Narážal tým na posledného riaditeľa SIS Petra Pčolinského, ktorý bol vzatý do väzby. „Ak máme mať ďalšiu hanbu a kauzu pri neuváženom výbere, tak radšej nech to trvá ešte o týždeň dva dlhšie,“ myslí si Zábojník.
Práve výber kvalitných ľudí je totiž podľa neho krokom pre posilnenie spravodajskej bezpečnosti. V opačnom prípade hrozí Slovensku ďalšia strata kredibility a dôvery.
Rezort obrany hovorí, že pre posilnenie spravodajskej bezpečnosti a bezpečnosti Slovákov Vojenské spravodajstvo monitoruje podozrivé aktivity smerom k bezpečnosti štátu, vyhodnocuje ich a prijíma adekvátne opatrenia.
„Už v minulosti sme napríklad posilnili ochranu muničných skladov, podrobne sledujeme aktivity na hraniciach – obzvlášť na východnej hranici a realizujeme ďalšie kroky smerom ku kybernetickej obrane. O všetkých krokoch sú pravidelne informovaní najvyšší ústavní činitelia,“ dodala Kovaľ Kakaščíková.
