Podľa odhadov Svetovej banky a Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje (IRENA) sa očakáva, že do roku 2030 sa objem odpadu z lítium-iónových batérií môže zvýšiť až NA/ O 2 milióny ton ročne.
Lítium-iónové batérie elektrických vozidiel a ich likvidácia
Lítium-iónové batérie sú najbežnejším typom batérií v súčasných elektrických vozidlách. Tieto batérie majú vysokú energetickú hustotu, hmotnosť a dlhú životnosť. Považujú sa za ekologickú alternatívu k tradičným batériám.
Spoločnosť Li-Cycle so sídlom v Toronte vyvinula dvojstupňovú technológiu, ktorá rozkladá batérie a šrot na inertné materiály a potom ich lúhuje pomocou hydrometalurgického procesu, aby sa získali jednotlivé suroviny, ktoré sa predávajú späť do výrobného dodávateľského reťazca.
Spoločnosť Redwood Materials používa hydrometalurgiu na rozklad batérií, no vyrába anódovú medenú fóliu a katódové aktívne materiály na výrobu nových batérií pre elektromobily. Keďže surovín ešte nie je dostatok, nikel a lítium v katódových produktoch budú tvoriť len asi 30 % z recyklovaných zdrojov, zvyšok bude pochádzať z novo vyťažených kovov.
Spoločnosť Ascend Elements so sídlom vo Westborough v štáte Massachusetts využíva technológiu hydrometalurgie na extrakciu katódového aktívneho materiálu väčšinou zo šrotu na výrobu batérií, ale aj použitých lítium-iónových batérií.
Spojené štáty americké pokračujú v budovaní dodávateľského reťazca obnoviteľnej energie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov okolo solárnej, veternej energie a elektromobilov. Súčasné vytvorenie obehového hospodárstva na obnovu, recykláciu a opätovné použitie komponentov na konci životnosti z týchto odvetví je nevyhnutný na boj so zmenou klímy.
Potreba recyklácie bude rásť
Suroviny na výrobu batérií, ako sú lítium, kobalt, nikel a mangán, sú dostupné v obmedzenej miere a ich najväčšie zdroje sa nachádzajú väčšinou v krajinách, ktoré nie sú v Európe. Zväčša ide o územia, kde je nestabilná politická situácia. Preto recyklácia batérií môže znížiť riziko dodávok a pomôcť minimalizovať energetickú náročnosť vo výrobnom reťazci.
Výskumy v posledných rokoch odhalili, že lítium sa v zaujímavých množstvách vyskytuje aj v slovenskej soľanke. Nevie sa však, aká je jeho koncentrácia a ťažba tohto vzácneho kovu je zatiaľ otázna.
Aký je objem odpadu iónových batérií?
Presný objem odpadu lítium-iónových batérií sa ťažko stanovuje, pretože závisí od rôznych faktorov, ako je množstvo a typ použitých batérií, spotreby elektronických zariadení a úrovne recyklácie v jednotlivých regiónoch. Avšak je známe, že objem odpadu z lítium-iónových batérií rastie vzhľadom na ich rozšírenosť a popularitu.
Podľa odhadov Svetovej banky a Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje (IRENA) sa očakáva, že do roku 2030 sa objem odpadu z lítium-iónových batérií môže zvýšiť až NA/ O 2 milióny ton ročne. Tento rast je spôsobený zvýšenou spotrebou elektroniky, elektromobilov a skladovacích systémov na energiu, ktoré využívajú lítium-iónové batérie.
Zvýšenie objemu odpadu lítium-iónových batérií zdôrazňuje potrebu správneho nakladania s týmito batériami po ich konci životnosti. Recyklácia je dôležitá nielen z hľadiska environmentálnej udržateľnosti, ale aj pre získavanie cenných materiálov a znižovanie potreby ťažby nových surovín.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Asekol.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave
8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.
Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.
Veže sú poškodené hnilobou
Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.
„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.
Výzva Obnov si svoj dom
Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.
„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.
Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.
V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.
Opravy kostola v jednotlivých etapách
Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.
„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.
To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.
„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.
