17.7.2021 (Webnoviny.sk) - Podľa 75 % stavebných podnikov koronakríza ešte viac zhoršila zlú situáciu na trhu stavebných zákaziek. Problémom je najmä stagnujúca verejná výstavba.

To je len jeden z hlavných záverov prieskumu o dopadoch koronakrízy na firmy a podnikateľov pôsobiacich v stavebníctve, ktorý v druhom kvartáli zrealizoval Inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica pre Zväz stavebných podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz na vzorke firiem a živnostníkov z tohto sektora.

Nedostatok stavebných zákaziek, nielen v dôsledku koronakrízy, mal dopad na pokles tržieb stavebných spoločností participujúcich na prieskume. Až 71 % stavebných subjektov totiž uviedlo, že počas koronakrízy v roku 2020 zaznamenal ich podnik pokles tržieb.

V prípade viac ako polovice týchto subjektov sa prepad tržieb pohyboval až na úrovni 21 a viac percent. Ďalšia necelá tretina zúčastnených firiem uviedla medziročný pokles tržieb na úrovni 16 až 20 % a zvyšných 14 % subjektov evidovalo pokles do 10 %.

Prepúšťanie zamestnancov

Pre túto zlú situáciu sa tak prepúšťaniu počas koronakrízy nevyhli ani stavebné firmy. Takmer polovica stavebných spoločností v prieskume uviedlo, že v dôsledku koronakrízy museli prepúšťať počas roka 2020 a 27 % všetkých opýtaných prepúšťalo, resp. pripúšťalo prepúšťanie aj počas prvého polroka 2021.

Priemerná miera poklesu zamestnanosti predstavovala u všetkých firiem z radov zamestnávateľov, ktoré sa zúčastnili prieskumu, takmer 25 %.

Avšak u spoločností, ktoré museli v dôsledku koronakrízy v roku 2020 alebo v prvom polroku 2021 prepúšťať, dosiahla priemerná miera poklesu zamestnanosti až viac ako 52 %.

Negatívne dopady koronakrízy

Ako naznačujú ďalšie zistenia z prieskumu, negatívne dopady koronakrízy na stavebné firmy nedokázala zvrátiť štátom ponúkaná pomoc v podobe rôznych schém. Na minimálnu účinnosť štátnej pomoci poukázali najmä podniky, ktoré niektorú zo štátnych podporných schém využili.

Až 72 % z nich totiž označilo túto pomoc za nedostatočnú. Medzi žiadateľmi o štátnu pomoc sa pritom ocitli stavebné firmy, ktoré sa vplyvom pandémie koronavírusu ocitli vo vážnej kríze.

Takmer polovica zo všetkých respondentov uviedla, že štát by stavbárom počas koronakrízy najviac pomohol, ak by skrátil lehoty splatnosti faktúr.

Spojené štáty podporujú výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.

Naďalej vyzývame Rusko, aby zastavilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, vrátilo plnú kontrolu Ukrajine a podporilo ukrajinské výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo jadrovej elektrárne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Ekvivalent ľudského štítu

Ukrajina i Západ vinia Rusko, že využíva jadrovú elektráreň v Enerhodare pri Záporoží ako vojenskú základňu.

Americký minister zahraničia Antony Blinken minulý týždeň povedal, že „Rusko používa túto elektráreň ako ekvivalent ľudského štítu, v tom zmysle, že strieľa na Ukrajincov z okolia elektrárne“.

„Samozrejme, Ukrajinci nemôžu a nebudú paľbu opätovať, aby nedošlo k hroznej havárii v jadrovej elektrárni. Takže toto je vrchol nezodpovednosti,“ povedal Blinken.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Rusko maximalizuje riziko jadrovej katastrofy v zariadení a generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že je „situáciou vážne znepokojený“.

Úroveň radiácie je v norme

Krajiny G7 v stredajšom vyhlásení vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine plnú kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ďalšími jadrovými zariadeniami, pretože boje v jej blízkosti by mohli viesť ku katastrofálnym následkom.

Predstavitelia Enerhoatomu vo štvrtok uviedli, že úroveň radiácie v elektrárni je v normálnom rozsahu napriek opätovnému ostreľovaniu oblasti.

Záporožská jadrová elektráreň je po ruskom ostreľovaní poškodená. Ovplyvnilo to aj úroveň radiácie?

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne spôsobilo poškodenie zariadenia, ale úroveň radiácie je normálna. Na webe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to uviedol jej šéf Rafael Mariano Grossi.

Nehrozí bezprostredné ohrozenie

Ruskí vojaci v uplynulých dňoch viackrát zaútočili na elektráreň. Niekoľko hodín po piatkovej paľbe, ktorá zasiahla vedenie vysokého napätia, v sobotu raketami zasiahli zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom.

„Na základe informácií poskytnutých Ukrajinou experti MAAE zhodnotili absenciu bezprostredného ohrozenia jadrovej bezpečnosti v dôsledku sobotňajšieho incidentu,“ skonštatoval Grossi.

Situácia v elektrárni je znepokojujúca

MAAE poznamenala, že sobotňajšie ruské ostreľovanie poškodilo vonkajší systém napájania elektrárne, steny, strechu a okná v priestore skladu vyhoreného jadrového paliva a komunikačné káble, ktoré sú súčasťou systému kontroly radiácie.

Zranený bol aj ukrajinský bezpečnostný pracovník elektrárne. Viditeľné poškodenie kontajnerov s vyhoretým jadrovým palivom ani ochranného perimetra objektu však nenastalo.

Grossi zopakoval, že je vážne znepokojený situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni a dodal, že akékoľvek vojenské akcie, ktoré ohrozujú jadrovú bezpečnosť, musia byť zastavené.

Lídri skupiny G7 vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň. Ohrozuje to región

Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 odsúdila ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne a vyzvala Moskvu, aby Ukrajine „okamžite odovzdala plnú kontrolu“ nad zariadením. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ukrajinský personál prevádzkujúci elektráreň „musí byť schopný vykonávať svoje povinnosti bez hrozieb alebo tlaku. Pokračujúca ruská kontrola elektrárne ohrozuje región“, uviedli ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení.

„Ruská federácia musí okamžite stiahnuť svoje jednotky z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny a rešpektovať ukrajinské územie a suverenitu,“ dodala skupina G7.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené