• Dnes je: Piatok 25. júna 2021 meniny má Tadeáš

Katastrofa pre celý ekosystém: V amerických a európskych jazerách klesajú hladiny kyslíka

Katastrofa pre celý ekosystém: V amerických a európskych jazerách klesajú hladiny kyslíka

Jazero Balaton je dlhé takmer 80 kilometrov a má asi 200 kilometrov pobrežia. Vďaka piesočnatému dnu a plytkej vode s priemernom hĺbkou asi 3 metre je domovom vzácneho ekosystému.

Takmer 400 (konkrétne 393) jazier, hlavne v Spojených štátoch a v Európe, má v súčasnosti drasticky nižšiu hladinu nasýtenia kyslíkom ako tomu bolo v roku 1941. Tvrdí to štúdia zverejnená začiatkom júna v magazíne Nature.

Jej autori uvádzajú, že s pokračujúcim otepľovaním podnebia sa bude zväčšovať aj veľkosť „mŕtvych zón“, oblastí s nízkym obsahom kyslíka v jazerách a oceánoch, ktoré nepodporujú výskyt vodného života.

Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) predpovedá, že takáto mŕtva zóna, ktorá sa každé leto objaví v Mexickom zálive, bude mať tento rok priemernú rozlohu 12 600 kilometrov štvorcových, teda viac ako Cyprus.

Horšie ako oceány

Aby vedci zistili viac o tom, ako sa jazerá za posledných 80 rokov zmenili, analyzovali údaje z mnohých databáz o teplotách a hladinách rozpusteného kyslíka na povrchu, ako aj v hlbokých vodách jazier v USA a Európe, v Japonsku aj na Novom Zélande.

Zistili, že úroveň kyslíka vo vode na povrchu jazier v priebehu rokov priemerne klesla o 5,5 percenta, zatiaľ čo v hlbších vodách až o 18,6 percenta. Je to deväťkrát viac ako v štúdii z roku 2017, ktorá sa zaoberala poklesom hladín kyslíka v oceánoch od roku 1960.

Prečo je to nebezpečné?

Počas horúcich letných mesiacov idú niektoré vodné tvory hlbšie, smerom ku dnu, kde sú nižšie teploty, ale aj menej kyslíka. Niektoré druhy sa dokážu prispôsobiť drsnejším podmienkam, niektorým sa to však nepodarí.


Mnohé vodné živočíchy sa v hĺbkach dostanú do stavu, v ktorom si musia vyberať medzi udusením sa alebo pobytom v príliš teplom prostredí, ktoré ovplyvňuje ich metabolizmus, ako aj rýchlosť dýchania. Ekosystém sa však po ich odumretí mení.

„Jazerá sú ukazovateľmi, respektíve indikátormi environmentálnych zmien a potenciálnych hrozieb pre životné prostredie, pretože reagujú na signály z okolitej krajiny a atmosféry,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Stephen Jane z Rensselaer Polytechnic Institute.

Ako sa to deje?

So zvyšovaním teploty vody sa kyslík stáva menej rozpustným v dôsledku kinetickej energie molekúl vody. V jazerách vznikajú hypoxické podmienky, ktoré môžu navyše spôsobiť únik metánu (skleníkového plynu) zo sedimentu na dne vodných útvarov.


„Vieme, že väčšina miest na planéte sa otepľuje, a preto by sme mali očakávať pokles rozpustnosti,“ povedal pre agentúru Associated Press spoluautor štúdie Kevin Rose z Rensselaer Polytechnic Institute v New Yorku.

Úrovne kyslíka klesajú aj v dôsledku znečistenia vody, ktoré spôsobuje odtok hnojív, splaškov a iných produktov ľudskej činnosti. Zakalená voda brzdí rast vodných rastlín, ktoré bežne zabezpečujú kyslík pre jazero, ako uvádza magazín The Scientist.


Zmena chemického zloženia vody v jazere vytvára hostinné prostredie pre riasy. Po odumretí rias prichádzajú na scéne baktérie, ktoré ich zožerú, pričom spotrebujú veľké množstvo kyslíka. V jazerách je to obzvlásť veľký problém.


Nízke hladiny kyslíka napríklad už v spomínanom Mexickom zálive môže vyriešiť tropická búrka. Premiešanie vody pomôže dodať kyslík hlbšie do zálivu, čo by mohlo pomôcť zmierniť tento problém. V jazerách sa však na takýto priebeh spoľahnúť nevieme.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie