Migréna sa tiež spája s negatívnym vplyvom na duševné zdravie.
Kanadská štúdia ponúka nádejné posolstvo pre ľudí, ktorí bojujú s migrénami
Migréna je tretím najčastejším ochorením ľudí stredného veku, podľa štatistík postihuje 12 percent svetovej populácie. Je viac ako len bolesť hlavy, prejavy migrény sú oveľa intenzívnejšie a jej priebeh je dlhší.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje migrénu medzi 20 závažných zdravotných ťažkostí, ktoré zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho bežný život. Niektorí ľudia ňou totiž trpia tri až štyrikrát do mesiaca.
Migréna sa tiež spája s negatívnym vplyvom na duševné zdravie. Štúdie ukazujú, že môže mať dosah aj na pracovný život človeka z dôvodu jeho absencie v práci či škole, môže viesť k depresii a zvyšuje náchylnosť k mŕtvici.
Nová štúdia tímu vedcov z University of Toronto však odhalila, že aj napriek životu s migrénou dokážu mať ľudia zdravý psychický vývoj. Potvrdilo to 63 percent Kanaďanov, ktorí sa štúdie zúčastnili.
Migréna a psychika
„Tento výskum vysiela nádejné posolstvo pre jednotlivcov bojujúcich s migrénami, ale aj ich rodiny a zdravotníckych pracovníkov. Zistenia našej štúdie prispeli k zásadnej zmene paradigmy,“ uviedla hlavná autorka štúdie.
Profesorka Esme Fuller-Thomsonová strávila posledné desaťročie opisom a mapovaním negatívnych vplyvov spojených s migrénami vrátane pokusov o samovraždu, úzkostných porúch a depresie.
Doteraz len málo štúdií potvrdilo súvislosti medzi duševným zdravím a migrénou. Fuller-Thomsonová sa preto rozhodla na vzorke 2 186 Kanaďanov overiť, či kvôli migréne majú ľudia skutočne vyššie riziko vzniku psychických ochorení.
Aby mohli byť respondenti výskumu napriek migréne definovaní ako duševne zdraví, museli splniť tri podmienky.
Museli pociťovať takmer každodenné šťastie alebo spokojnosť so svojím životom v poslednom mesiaci, dosiahnuť sociálnu a psychologickú pohodu v poslednom mesiaci a za posledný rok nemať záchvaty úzkostnej či depresívnej poruchy, samovražedné myšlienky ani závislosť.
Aj fyzická stránka
Vedci tiež zistili, že na psychický stav má vplyv aj zlé fyzické zdravie, funkčné obmedzenia a depresia v anamnéze, to všetko sú prekážky vynikajúceho duševného zdravia u osôb trpiacich migrénou.
„Boli sme veľmi povzbudení, keď sme sa dozvedeli, že viac ako traja z každých piatich pacientov s migrénou dosiahli vynikajúce duševné zdravie a mali veľmi dobrú náladu,“ vysvetľuje Fuller-Thomsonová.
U tých, ktorí zažívajú migrény a ktorí mali v živote najmenej jedného človeka, ktorému sa mohli zveriť, bola tiež štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať vynikajúce duševné zdravie, ako u tých, ktorí nemali svojho dôverníka.
Zároveň tí, ktorí sa pri zvládaní každodenných ťažkostí obracajú na svoju vieru, mali o 86 percent vyššiu pravdepodobnosť vynikajúceho duševného zdravia oproti tým, ktorí duchovnú stránku nevyužívali.
Táto správa je extrémne dôležitá pre zdravotnícky personál, nakoľko pri liečbe pacientov s migrénou by mali začať zvažovať aj iné faktory.
