• Dnes je: Piatok 02. decembra 2022 meniny má Bibiána

Internacionalizácia V4: Problém brandingu, alebo je náš región odsúdený na zlý image? (komentár)

Internacionalizácia V4: Problém brandingu, alebo je náš región odsúdený na zlý image? (komentár)

V4 má okrem ťažkého priemyslu aj spoločnú históriu a množstvo kultúrnych čŕt. Bratislava by mohla byť napríklad symbolom toho čo je naozaj európske – zmes národností, jazykov a zvykov žijúcich v mieri na jednom mieste.

V4 je mimo Európy neznámy pojem, dokonca aj niektorí Európania majú problém spomenúť si čo to V4 je a kde sa toto zoskupenie nachádza. Keď sa však povie Poľsko, alebo Maďarsko, tak mená našich susedov väčšinou budia negatívne konotácie.

Môže za to politika a systém hodnôt, ktoré možno chápať ako historicky danú príčinu rozdielov medzi západnou Európou a východnou Európou.

Napríklad už v 19. storočí možno badať rozdelenie na konštitučné monarchie na západe a absolutistické monarchie na východ od Rakúska a Pruska. Tieto deliace čiary preto vytvárajú problémy aj v západnom kontexte medzinárodného image krajín strednej a východnej Európy vrátane V4.

V súčasnej dobe sú to rozdielne názory na vojnu na Ukrajine, či hodnotové a ľudsko-právne otázky. Tieto problémy však nerozdeľujú len Európu, ale aj V4, ktorá je už niekoľko rokov slovníkom francúzskeho prezidenta- mozgovo mŕtva.

Keď politika nestíha, tak nastupuje ekonomika

Vyšehradská štvorka však má čo ponúknuť svetu a preto jej globálny image nemusí byť taký problém ako by sa mohlo zdať. Krajiny V4 sa právom dajú považovať za industriálny motor Európy aj napriek tomu, že množstvo produktov vyrobených vo V4 sa predáva pod značkou „Made in Germany“.


Ťažký priemysel v kombinácii s vysoko-inovatívnym prostredím by sa mohli stať leitmotívom spoločného vkladu V4 do globálnej ekonomiky. Respektíve takáto agenda by mohla stáť za internacionalizáciou V4 očistenou od politiky.


V4 má okrem ťažkého priemyslu aj spoločnú históriu a množstvo kultúrnych čŕt.


V prípade Slovenska sú zaujímavosťou aj relatívne nízke emisie CO2 pri produkcii energii nakoľko tú produkujeme z veľkej časti z vody a jadra. Nízko uhlíková produkcia energie pre ťažký priemysel je jednoznačne témou, ktorou Slovensko môže inšpirovať zbytok V4 a samo sa touto témou môže pýšiť na medzinárodnej scéne.

Kultúrno-historické dedičstvo

V4 má okrem ťažkého priemyslu aj spoločnú históriu a množstvo kultúrnych čŕt. Bratislava by mohla byť napríklad symbolom toho čo je naozaj európske – zmes národností, jazykov a zvykov žijúcich v mieri na jednom mieste.


Ostatne v Bratislava je jedna z mála európskych metropol, kde možno nájsť tabule v troch jazykoch.


Aj napriek komplikovanému vzťahu s centrom EÚ, je to práve V4 a Rakúsko, ktoré ukazujú silu toho, čo sa dá nazvať prosperita vďaka diverzite. A diverzitou smerom k prosperite by sme sa mali aj orientovať.

Diverzitou v priemysle k ekonomickej prosperite

Nielen v spoločenských témach, akými je duch pravého Európanstva, ale aj diverzitou nášho priemyslu. Náš priemysel pri naštartovaní správnych reforiem v oblasti energetiky ako napríklad tých v Poľsku, kde sa buduje jeden veľký jadrový reaktor, k nemu má pribudnúť šesť malých modulárnych a kontinuálne sa pracuje na veterných farmách na severnom pobreží.


Slovensko na opačnej strane spúšťa tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, čím prispieva k svojej sebestačnosti v produkcii elektrickej energie. Podobné politiky práve budú mať pozitívny dopad na plynulý chod nášho priemyslu.


Neskôr náš priemysel pri naštartovaní správnych inovačných procesov a dostatočnej vonkajšej komunikácie môže získať punc „Made in V4“, tak ako tomu bolo v časoch „Made in Czecho-Slovakia“.



Nemenej podstatnou je diverzifikácia komoditnej štruktúry našej produkcie. Či už podpora domácich podnikov, ktoré by mohli prispievať do už zabehnutých zásobovacích reťazcov, alebo pomoc tradičným odvetviam, ktoré u nás pomaly zanikajú.

Diverzifikácia priemyslu je jednoducho nemenej dôležitým bodom. Neskôr náš priemysel pri naštartovaní správnych inovačných procesov a dostatočnej vonkajšej komunikácie môže získať punc „Made in V4“, tak ako tomu bolo v časoch „Made in Czecho-Slovakia“.


Jozef Hrabina /Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie